Po anexii Krymu sa presťahovala na pevninskú Ukrajinu, jej rodný jazyk je ruský a patrí tak do skupiny, o ktorej ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ju bude chrániť (ako však hovorí, pravda je niekde inde). Je študentkou politických vied a aktívnym hlasom Ukrajiny.
Xena pred dvoma dňami prispela na sociálnej sieti TikTok videom o problematike názorov tretích strán v rámci vojenského konfliktu s Ruskom, ktoré sa odvtedy stalo virálnym a má 1,6 milióna zhliadnutí. Ako osoba, ktorá videla počiatky konfliktu trvajúceho dlhých osem rokov trávi čas na Ukrajine aj dnes.
V rozhovore so Xenou sa dočítate:
- Čo si myslí Xena a občania Ukrajiny o konflikte
- Aká je situácia na Ukrajine
- Ako podľa nej môžeme Ukrajine pomôcť?
- A ako by reagovala, ak by nastala eskalácia?
- Čoho sa najviac obávajú Ukrajinci
Ako to teraz vyzerá na Ukrajine?
Povedala by som, že Ukrajina si zachováva pokoj a postupuje krok za krokom. Už 8 rokov sme pod priamou ruskou vojenskou agresiou, počnúc anexiou Krymského poloostrova vo februári 2014. Potom nasledovala vojna na Donbase. Neustála ruská vojenská agresia a ich prítomnosť na našom území je jednoducho súčasťou reality, s ktorou musí žiť každý Ukrajinec, dospelý či dieťa.
Samozrejme, jednotlivé kroky každého Ukrajinca sú na ňom: tí, ktorí majú sklon krajinu opustiť, prípadne sa presťahovať do západných častí Ukrajiny (konkrétne do Ľvova), tak urobia. Väčšina ľudí však v krajine zostáva, pozoruje, dúfa v najlepšie a pripravuje sa na to najhoršie – to je naše motto posledných ôsmych rokov.
Aký spôsobom vplýva aktuálna situácia na celkovú náladu spoločnosti?
Nálada je zmiešaná: povedala by som, že je to zmes skepsy (veľa ľudí vidí ruskú vládu takú, aká v skutočnosti je: extrémne zbabelý kolektív zlodejov, ktorí vykorisťujú slabších, schopná len nepriamych akcií a úderov), pripravenosť vzdorovať, tichá vytrvalosť a naša národná horkosladká irónia (mali by ste vidieť niektoré meme obrázky na ukrajinskom Twitteri, tie sú naozaj divoké).
— Ukraine / Україна (@Ukraine) December 7, 2021
Ten najzaujímavejší dôsledok ruskej agresie (a najmä aktuálnej hrozby eskalácie) je celkovo fakt, do akej miery zjednotila ukrajinský ľud. Nastal tu oveľa silnejší pocit národnej identity. Mnohí si Rusko idealizovali, už to nerobia: dnes vidia pravdu jasnejšie. Čoraz viac ľudí, ktorí v minulosti bežne hovorili po rusky, prechádza spätne na využívanie ukrajinčiny. Mýtus o „sesterskom národe“, tak dlho udržiavaný ruskou propagandou, sa vytráca: nikto nechce za príbuzného násilného maniaka.
Myslíš si, že sú ľudia pripravení na konflikt? Pripravujú sa na vojnu?
Chcem urobiť jasno v jednej veci: vojna tu trvá 8 rokov a jediný dôvod, prečo sa dostala len na malú oblasť ukrajinského Donbasu, je ukrajinská armáda. Čím viac podporíme ukrajinské vojenské sily, tým sme viac v bezpečí ako európsky kontinent. Som presvedčená o ich schopnosti úspešne odolať potenciálnym ruským útokom – za posledných 8 rokov sme dokázali, čoho sme schopní.
@xenasolo #ukraine #russia #politics #fypシ #fyp #xyzbca ♬ Тримай – Христина Соловій
Ak však bude civilné obyvateľstvo Ukrajiny čeliť ďalšej eskalácii, budeme jej odolávať. Ukrajina má dlhú históriu vzdorovania ruskej okupácii, čoho si je ruská vláda vedomá, a nič na invázii by nebolo „rýchle“ či „jednoduché“, ako radi tvrdia vo svojej bludnej propagande. Podľa rôznych prieskumov verejnej mienky je viac ako 50 percent Ukrajincov ochotných bojovať – zvyšok pomôže akýmkoľvek možným spôsobom.
Z Ukrajiny sa podľa médií stáva no-fly zóna, poisťovne už nechcú hradiť prelet cez vaše územie. Pocítili ste už nejakým iným citeľným spôsobom súčasnú situáciu?
Ovplynení sme boli v roku 2014. Nepovedala by som, že sa za posledných pár mesiacov niečo radikálne zmenilo. Návaly paniky v médiách však dokážu byť zdrvujúce a ja cítim najväčší smútok z toho, ako to ovplyvňuje niektorých ľudí, najmä deti a tínedžerov.
Niektorí cudzinci sa masovo evakuovali po tom, čo im vládni zástupcovia tvrdili, že 16. februára konflikt vyeskaluje (samozrejme, nestalo sa to a ak sa to v budúcnosti stane, dopredu to určite neoznámia). Niektoré zahraničné podniky zavreli – nevidela som to na vlastné oči, ale minimálne som to počula. McDonald´s je ale stále otvorený, takže vďakabohu za to, aspoň neostaneme bez kuracích nugetiek.
Ako by si zareagovala ty osobne, ak by konflikt začal?
Ak by konflikt ďalej eskaloval, budem vedieť, že vstupujeme do posledných rokov Ruska tak, ako ho poznáme. Som presvedčená, že nastanú extrémne sankcie proti Rusku. Na západe by o tom nemali byť žiadne pochybnosti – ich ekonomika (založená na exporte plynu a ropy) je už v troskách.
BREAKING NEWS: @jakejsullivan has announced that extensive sanctions will be levied against Russia for refusing to Invade Ukraine on schedule.
— Garland Nixon (@GarlandNixon) February 16, 2022
Na osobnej úrovni by som našla spôsob, akým najlepšie pomôcť krajine: vstúpila by som do regionálnych obranných síl, pracovala ako prekladateľ, alebo využila jazykové znalosti na šírenie informácií do zvyšku sveta. Teraz mi dochádza, že to už vlastne aj robím.
V tvojom virálnom TikToku spomínaš, že ťa hnevá, že samotní Ukrajinci nedostávajú priestor na to, aby bolo v spoločnosti počuť ich hlasy. Čo presne ťa hnevá a ako by si chcela, aby sa to zmenilo?
Mám pocit, že ide skôr o celkový mediálny problém: všetko je tak jasne založené na zisku, že clickbait je dôležitejší ako fakt. Titulky hlásajúce „3. svetová vojna sa začína zajtra!“ by určite získali oveľa viac pozornosti ako „Ukrajinci posledných 8 rokov bojujú v pomalej, bolestivej a mučivej vojne proti ruskému agresorovi, pretože strach a vydieranie sú pre Putina jedinou cestou, ako získať páku a zostať pri moci“, viete?
Ten Tiktok bol najmä o troch skupinách ľudí, ktorí zneužívajú našu situáciu na sledovanosť a/alebo zvýšenie ega: americkí tínedžeri, ktorí začali s najbizarnejším trendom – napínajú svaly do kamery a hlásia, že pôjdu bojovať proti Rusom na Ukrajine s nejakou heavy metalovou pesničkou v pozadí. Pritom sedia v bezpečí svojich spální niekde v Ohiu.
@xenasolo Last 2 months have been fun! #fyp #fypシ #ukraine #russia #politics #media #xyzbca ♬ Beethoven Symphony No. 5 „Fate“ – Kohrogi
Potom som spomenula niektoré mediálne zdroje s ich neustálym prívalom aktualizácií obohatených o paniku (napríklad neslávne známe „Putin zaútočí 16. februára“, ktoré sa teraz zmenilo na „Putin vtrhne po 20-tom“. Niektorí ľudia chápu, že toto je americký spôsob, ako zahnať Putina do rohu a v podstate ho prinútiť priznať sa k vlastnej slabosti a klamu – mainstreamová verejnosť si však veci takto nevykladá a takéto tvrdenia spôsobujú veľa škôd na duševnom zdraví ľudí, rovnako ako aj na biznise a ekonomike.
Treťou skupinou boli všetci memelordovia, ktorí na náš účet bezostyšne vtipkujú a majú z celej situácie zábavu. Namiesto toho som sa pokúsila napraviť situáciu a urobiť si srandu na úkor všetkých týchto ľudí. Ach, človeče, reakcia nebola dobrá!
Tento trend som si všimla pred pár dňami: keď západné médiá spustili hystériu okolo invázie 16., niektorí z anglicky hovoriacich ukrajinských verejných činiteľov a novinárov na sociálnych sieťach v snahe zachovať pokoj, nepodliehať panike a získať späť aspoň nejakú kontrolu nad situáciou, žiadali ľudí, aby sa upokojili a nespôsobovali ďalší chaos.
@xenasolo Reply to @ginab0922 can we have a real hip-hop battle on one of our 3 tv channels 🙏🥺 #comments #funny #ukraine #fyp #fypシ ♬ Kokiri Forest with Ocarinas – David Erick Ramos
Tieto žiadosti sa stretli s toľkou podporou: „Ako sa opovažujete!“, „Prečo by ste takto dehonestovali naše obavy?“, či „Vy asi vôbec nemáte obraz o veci!“
Áno, Steve zo Spojených štátov, samozrejme, som to ja, Ukrajinka, ktorá v tom žije takmer desaťročie, kto o tom nemá úplný obraz; jednoznačne nie ty, ktorý sa len pred tromi týždňami dozvedel o tom, že Ukrajina je v Európe a nie v Južnej Amerike!
Je rozdiel byť spojencom a využívať bolesť niekoho iného na zisk alebo na kŕmenie svojho ega alebo na hranie rolí „bieleho spasiteľa“. Potrebujeme pozornosť, áno; Boh vie, že sme v to posledné roky ani nedúfali a teraz, po prvý raz vôbec máme pocit, že nie sme sami.
Potrebujeme však zdravé rozhovory, potrebujeme správne pokrytie, nie politicky zaujaté dezinformácie v štýle Tuckera Carlsona. Potrebujeme, aby naša realita bola videná a naše hlasy boli vypočuté. #IStandWithUkraine by malo znamenať „Stojím pri ľude Ukrajiny“.
Našťastie existuje aj veľa zdravého prístupu; určite však potrebujeme viac ukrajinských zdrojov na túto tému a dúfam, že to aj čoskoro príde.
Čo je najväčšia obava ukrajinskej spoločnosti v spojení s aktuálnou situáciou?
Naša najväčšia starosť je vyhnúť sa provokáciám. Chápeme, že najväčšou hrozbou sú pre nás momentálne ruskí pešiaci tu, na Ukrajine (proruskí politici a novinári platení Kremľom, šíriaci dezinformácie), ktorí sa snažia destabilizovať krajinu zvnútra. Naším najväčším poslaním je teraz zostať pokojní, zhromaždení a jednotní proti vlnám paniky a provokácií.
Akým spôsobom ľudia pozerajú na NATO? Veria, že vás západ a NATO ochráni?
Rusko rád robí z aliancie NATO strašiaka: ironicky, pred umiestnením jednotiek na našu hranicu bola podpora občanov pre vstup Ukrajiny do NATO oveľa slabšia. Teraz je za vstup už zhruba 62 percent a čísla ďalej rastú – nie kvôli politickým plánom, ale kvôli prežitiu.
Ľudia vidia, odkiaľ k nám prichádza hrozba a chcú byť chránení. Aby som to objasnila, určite to neznamená „sedieť pod ochrannými krídlami NATO a čakať, kým to za nás strýko opraví“. Vstup do NATO ale znamená, že už nebudeme bojovať stratený boj: budeme videní, uznávaní a podporovaní. Verím však, že veľa ľudí by súhlasilo s tým, že štatút hlavného spojenca mimo NATO je tiež skvelý.
Ak sa bavíme o ochrane západom a alianciou v tejto chvíli, je to od nich samozrejme inštinkt prežitia: podporovať Ukrajinu znamená podporovať určitý súbor hodnôt, ako je vlastné právo krajiny na sebaurčenie, územnú celistvosť a demokraciu.
Po roku 2014, kedy na našu situáciu západ reagoval tak, že „vyjadril hlboké znepokojenie“, sú ľudia rozhodne skeptickí. Dúfame v pomoc s bojovými zásobami a diplomatickou podporou (a sme nesmierne vďační za veci, ktoré sme už dostali).
Nerátame však s tým, že ktokoľvek bude bojovať sám za seba. My to zvládneme, len nás v tom nenechajte samých. Nedovoľte, aby sa opakoval rok 2014.
Putin prezentuje západné médiá a politikov ako tých, ktorí provokujú konflikt. Aký je tvoj názor na prezentovanie situácie západnými médiami?
Toto je dôvod, prečo žiadame západné média o opatrnosť: Rusko sa chytí všetkého v dosahu. Vzhľadom na ich verziu príbehu: „Zlý západ na nás chce zaútočiť bez akéhokoľvek dôvodu, pretože sme posledný nezávislý, Boha uctievajúci, spravodlivý národ na svete“ – a západné médiá hrajú Rusku priamo do karát.
Ruské figúrky na západe (ako napríklad propagandisti z Fox News) tiež veľmi rýchlo skočia na lep. Chcem zdôrazniť dôležitosť rozhovorov a diskurzu. Význam slov, ktoré spravodajstvo volí.
Pripomína mi to napríklad, keď BBC (!!!) v titulkoch použila „the Ukraine“ namiesto „Ukraine“. To priamo prezentovalo Ukrajinu ako územie, nie vlastnú, nezávislú krajinu. Pri tom článku som ostala s otvorenými ústami a jediné, čo mi behalo hlavou, bolo: „Čo dopekla? Keď tie články píšete a obhajujete samostatnosť Ukrajiny, tak ju aspoň označte správne!“
Každému, kto sa tejto téme venuje, odporúčam mimoriadnú opatrnosť a vyhnúť sa senzáciám. Toto nie je telenovela, je to náš život. Chcela by som požiadať každého novinára, aby si zvážil, čo píše a ako volí slová.
Prečo označiť situáciu ako „konflikt na Ukrajine“ namiesto „ruská agresia na Ukrajine“? Ten prvý naznačuje, že sme sa jedného dňa proste zobrali a rozhodli sa navzájom útočiť. Druhý ukazuje na vinníka. Prečo hovoriť „začne vojna“ namiesto „prebiehajúca vojna môže eskalovať“? Ten prvý je senzačný, ale druhý vyvoláva viac otázok a vyžaduje skutočný výskum, myšlienkový proces a úsilie.
Takže áno, odporúčam každému, kto o nás chce písať, aby bol opatrný, pretože slova majú význam a ruskí propaganisti už niekoľko desaťročí implementujú praktiky informačnej vojny. Môžu a použijú všetko, čo sa dá – či už proti nám, alebo západu.
Západné médiá zase prezentujú Rusko ako agresora, ktorý sa chce zmocniť vašej krajiny. Akým spôsobom vnímate kroky Ruska na Ukrajine vy?
Je tu len jeden agresor, ktorý má aj meno: je ním Ruská federácia. Či už ide za posledné desaťročia o vytvorenie zastupiteľskej republiky Podnestersko v Moldavsku, spustenie kybernetických útokov na Pobaltie, vojnu proti Gruzínsku (a následne okupácia 20-tich percent gruzínskych území), rôzne zločiny v celej Európe (na rad prichádzajú otravy v Salisbury), alebo anexia a následná vojenská agresia proti nám všetkým tu, na Ukrajine, vinník zostal ten istý.
Myslím, že o tom nemožno pochybovať. Som rada, že svet sa konečne prebudil. Dúfam, že pri riešení tejto hrozby zostaneme jednotní.
Ak by si mohla odkázať svetu jednu správu, aká by to bola?
Zachovajte pokoj a pokračujte v podporovaní Ukrajiny. Tiež ostaňte v dobrom zdraví a pite veľa vody!
Nahlásiť chybu v článku