Vedci, ktorí štúdiu zostavili, ju pomenovali ako „rádiový prechod s nezvyčajne pomalým, pravidelným vyžarovaním“.
Objavil sa v roku 2018 a po dobu troch mesiacov odosielal do vesmíru záhadný signál, ktorý sa opakoval každých 18 minút a 18 sekúnd vo vzdialenosti 4-tisíc svetelných rokov.
Predtým, než zmizol z dohľadu, odhalil „nezvyčajnú periodicitu“, ktorá nikdy predtým nebola pozorovaná. Aspoň takto to opísali autori v publikácii zverejnenej v odbornom časopise Nature.
Je možné, že sme zachytili žiarenie z úplne nového objektu
Tento signál zachytili cez radioteleskop typu Murchison Widefield Array. Vedci sa zatiaľ nevedia jednomyseľne zhodnúť na tom, čo signál vyvolalo, majú ale niekoľko tipov.
Prvým je, že signál vysiela biely trpaslík (konečné štádium evolúcie hviezd, ktorý sa skladá len z obnaženého bieleho jadra zloženého z degerovanej hmoty elektrónov), prípadne ide o magnetar (neutrónová hviezda so silným magnetickým poľom).
Signál ale pulzuje pravidelne, čo nielen naznačuje, že objekt musí rotovať, ale aj to, že má veľmi silné magnetické pole. To sa nezhoduje s definíciou bieleho trpaslíka.
Ako spomína portál Vice, Natasha Hurley-Walker, rádioastronómka z Medzinárodného centra pre výskum rádiovej astronómie (ICRAR), ktorá štúdiu viedla, povedala: „Fakt, že sa signál opakuje tak pravidelne (frekvencie sa objavovali s presnosťou na jednu desaťtisícinu sekundy celé tri mesiace počas zachytávania signálu) znamená, že je veľmi pravdepodobné, že objekt rotuje.“
Natasha pokračuje: „Orbitálna perióda každých 18 minút je možná. Neexistujú ale žiadne modely, ktoré by boli schopné produkovať tak jasné rádiové vyžarovanie z dvoch objektov na vzájomnej obežnej dráhe s takou presnosťou. A modely, ktoré produkujú akýkoľvek druh rádiových vĺn, produkujú aj röntgenové žiarenie – my sme ale žiadne nevideli.“
Je preto možné, že sme zachytili žiarenie z úplne nového objektu. Biely trpaslík totiž nedokáže vyžarovať žiarenie takejto sily (nakoľko sú takmer o polovicu menšie ako naše Slnko). Zároveň neexistuje dokumentovaný prípad magnetaru, ktorý by vyžaroval signál v dlhšej perióde ako 10 sekúnd.
Ako podotýka portál Živé, zatiaľ nie je jasné, či sú magnetary schopné rotovať takto pomaly a žiariť s takou jasnosťou.
Vedci sa preto nazdávajú, že by mohlo ísť o doposiaľ neznámy druh neutrónovej hviezdy či „magnetar s ultradlhou periódou“.
„Teoretici predpovedajú, že magnetary s ultradlhou periódou by existovať mohli. Môžu rotovať pomaly, a preto neviditeľne a byť rozptýlené po Mliečnej dráhe. Tým pádom by sme mohli úkaz vysvetliť tým, že sa jeden z nich stal aktívnym,“ dopĺňa vedkyňa. „Tento scenár sme nečakali, ale teoreticky to možné je – a zhodovalo by sa to aj s tým, čo sme pozorovali.“
Nahlásiť chybu v článku