Jaro Filip, človek hromadného výskytu bol jednou z najväčších slovenských hudobných osobností. Narodil sa  22. júna 1949, zomrel vo veku 51 rokov a zanechal tu veľmi veľký odkaz. Prečítaj si výroky, ktoré sú pripisované Jarovi a ktoré tu budú s ním navždy.

Čim viac sa zaoberáme minulosťou, o to menej času nám zostane riešiť našu budúcnosť.

Je ľahšie tlačiť balvan samoty bez koňa do svahu, ako milovať toho kto zradil.

Keď sa človek narodí plače a všetci okolo neho sa smejú. Keď človek zomiera sa smeje a všetci okolo neho plačú!!

Keď si myslíš, že vieš milovať, nebuď si taký istý, lebo len snívaš.

Láska je to najšarmantnejšie nešťastie, aké môže človeka stretnúť.

Láska je taká jemná, taká hebká, padá ako drobné semienka na naše cestičky a skrášľuje ich kvetmi.

Láska je zmysel života.

Neplač ak sa na ceste života potkneš, je to len znak toho že kráčaš…

Nikdy si o sebe nemysli, že si strašne múdry a že si k niečomu dospel.

Som malý bezúhonný zurič národa. Žite ako ja umrite v 50-ke predávkovaný kávou. Môj život, môj gauč, moje detstvo.

Vlastná skúsenosť je veľkým bohatstvom, pretože až ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosť si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi. Iba skúsenosťami prichádzame k vlastnému názoru na veci. A iba tí, ktorí sa na veci dívajú vlastnými očami, majú vyhliadku na úspech.

Život je preto tak krásny, že má viac začiatkov, ako koncov.

Život ťa veľa krát zrazí na kolená ale je dôležité koľko krát ťa donúti vstať.