To aj napriek tomu, že psychopati tvoria až 4,5 percenta svetovej populácie – a 10 až 35 percent, ak sa náhodou ocitnete vo väzení.
Ako píše portál IFL Science, filmy zobrazovaním psychopatov formujú pohľad ľudí – aké presné sú ale zobrazenia, ktoré sledujeme na obrazovke?
Skupina doktorov si pozrela 400 filmov, skutočných psychopatov však veľa nenašla
Skupina psychiatrov strávila tri roky sledovaním 400 filmov obsahujúcich postavy, ktoré by sa dalo opísať ako postava psychopata (pre návštevníkov kín alebo v samotných filmoch), aby určili, ktoré zobrazujú klinický stav psychopatie najpresnejšie.
Skrátením zoznamu na 105 mužov a 21 psychopatov zobrazených vo filme od roku 1915 tím 10 forenzných vedcov a filmových kritikov potom zvážil, kto by mohol byť diagnostikovaný ako psychopat, a či by v skutočnosti bol diagnostikovaný s inými stavmi. Tím našiel niekoľko vynikajúcich a presvedčivých zobrazení psychopatie, o ktorých sa domnievajú, že by sa dali použiť na „učenie a ilustráciu niekoľkých aspektov súdnej psychiatrie“.
Tieto postavy však boli vo výraznej menšine.
„Niektorí z najznámejších ‚psychošialencov‘ vo filmoch nie sú psychopati, ale psychotici,“ napísal tím vo svojom článku z roku 2013, ktorý bol publikovaný v Journal of Forensic Sciences.
„Známe príklady toho možno nájsť vo filmoch Psycho (Norman Bates) a Taxikár (Travis Bickel). Tieto postavy sú rôznymi spôsobmi odpojené od reality a trpia bludmi.“
Anton Chigurh a Henry z filmu Henry – portrét masového vraha
Jedným z najlepších stvárnení psychopatov bol podľa tímu Anton Chigurh, antagonista vo filme bratov Coenovcov Táto krajina nie je pre starých.
„Anton Chigurh je dobre navrhnutý prototyp idiopatického/primárneho psychopata,“ napísal tím.
„Chýbajú nám informácie týkajúce sa jeho detstva, ale vo filme je dostatok argumentov a podrobných informácií o jeho správaní na to, aby sme získali diagnózu aktívnej, primárnej, idiopatickej psychopatie, neschopnosti milovať, absencie hanby či výčitiek svedomia, nedostatku psychologického nadhľadu, neschopnosti poučiť sa z minulých skúseností, chladnokrvného postoja, bezohľadnosti, totálneho odhodlania a nedostatku empatie. Zdá sa, že je skutočne nedotknuteľný a absolútne odolný voči akejkoľvek forme emócií alebo ľudskosti.“
Ďalším dobrým zobrazením psychopata bol Henry z filmu Henry – portrét masového vraha, ktorý bol inšpirovaný skutočným sériovým vrahom Henrym Lee Lucasom.
„V tomto filme je hlavnou a zaujímavou témou chaos a nestabilita v živote psychopata, Henryho nedostatok prehľadu, silný nedostatok empatie, emocionálna chudoba a dobre znázornené zlyhanie plánovania dopredu.“
Hannibala Lectera v bežnej klinickej praxi nenájdete
Niektorí z najznámejších filmových psychopatov nespĺňajú to, čo by psychiatri videli v reálnom živote. Hannibal Lecter, ktorého nazývajú najznámejším a „karikatúrovaným“ príkladom psychopata, je opísaný ako osoba s „mnohými osobnostnými vlastnosťami, ktoré sa vo všeobecnosti v každodennej klinickej praxi nevyskytujú“.
Celkovo tím verí, že hoci mnohé zobrazenia psychopatov nie sú presné z hľadiska klinického opisu stavu, filmy, ktoré zobrazujú psychopatov, môžu byť pre spoločnosť aj tak užitočné.
„Tieto postavy, ktoré odzrkadľujú niektoré typy našej spoločnosti, sú veľmi dôležité pre kinematografiu a umenie všeobecne, ale predovšetkým pre budúce generácie súdnych psychológov a psychiatrov ako pedagogický materiál,“ uzatvárajú.
„V skutočnosti možno niektoré z týchto fiktívnych postáv považovať za cenné pre výučbu a ilustráciu niekoľkých aspektov súdnej psychiatrie, ako sú poruchy osobnosti, parafílie, charakteristiky znaleckého posudku, zobrazenie právneho systému, správania právnikov a postupy v súdnej sieni. Tieto filmy môžu byť zdrojom lekcií a otázok o klinických prípadoch a môžu viesť k diskusiám medzi študentmi a členmi fakulty.“
IFL Science
Nahlásiť chybu v článku