Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil v niektorých častiach krajiny dvojtýždňový výnimočný stav po tom, čo protesty proti zvyšovaniu cien pohonných hmôt prerástli do násilností.
V dekréte vydanom v stredu oznámil, že prijal demisiu vlády a za dočasného premiéra vymenoval jej podpredsedu Alichana Smajlova. Demonštrácie sa v Kazachstane začali po tom, čo úrady v krajine bohatej na ropu zrušili cenové limity na skvapalnený ropný plyn (LPG) používaný v automobiloch, čo spôsobilo prudký nárast cien. Tie vzrástli o viac ako dvojnásobok.
Prezident v utorok večer po obrovskom tlaku prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že úrady obnovia nižšie ceny pohonných hmôt, „aby v krajine zabezpečili stabilitu“.
Prezident taktiež v stredu vyhlásil v Mangystauskej oblasti a v Alma-Ate výnimočný stav, ktorý bude trvať do 19. januára. V oboch oblastiach bude platiť zákaz vychádzania v čase od 23.00 h do 7.00 h, ako aj obmedzenie pohybu mimo miest. Hlava štátu takisto odvolala aj vládu a premiéra Mamina.
Veľké protesty
Obrovské protesty vypukli podľa portálu Aktuality ešte 2. januára 2022 v menšom meste Žanaozen a rýchlo sa rozšírili do ďalších miest vrátane Almaty – najväčšieho mesta v krajine. Protestujúci taktiež žiadajú zmenu režimu. Ľudia sa vzbúrili a v krajine vládne neistota. Nepokojní obyvatelia neváhajú zapaľovať ani vojenské vozidlá.
Demonštranti vtrhli v stredu do radnice mesta Alma-Ata. Dav ľudí nezastavili ani slzotvorný plyn a omračujúce granáty, ktoré na nich vypálili kazašské bezpečnostné zložky. Niektorí demonštranti boli ozbrojení obuškami a štítmi, ktoré zobrali policajtom, uviedol spravodajca agentúry AFP. Podľa polície utrpelo v najväčšom meste zranenia vyše 500 ľudí, vrátane 130 žien.
Podľa miestnych médií sú časti radnice v plameňoch a protestujúci útočia na ďalšie úradné budovy. K bezprecedentnej vlne nepokojov sa medzitým vyjadrilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré podľa svojho komuniké situáciu „pozorne sleduje“ a vyzýva na „dialóg“ zameraný na ukončenie nepokojov.
Bez internetu
Počas protestov zadržala kazašská polícia už najmenej 200 ľudí. Zvýšenie cien LPG je podľa demonštrantov nespravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že Kazachstan je vývozcom plynu a ropy a má bohaté energetické zásoby, približuje AFP. Vláda zrušenie cenového stropu argumentovala tým, že nízka cena LPG je neudržateľná.
Kazachstan je taktiež podľa najnovších zistení bez internetového pripojenia. Bežní ľudia tak nemajú prístup k informáciami o demonštráciách. V krajine navyše nefunguje ani telefonické spojenie, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo. Mnohí sa tak napríklad nedovolajú ani na tiesňové linky. Nedostupné sú aj kazašské spravodajské weby.
Tvrdá odpoveď
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu prisľúbil „tvrdú“ odpoveď na masové protesty proti vysokým cenám pohonných látok. Zároveň uviedol, že v priebehu protestov prišlo aj k úmrtiam, informovali agentúry AFP, Reuters a TASS. Ich počet ale bližšie nešpecifikoval.
Tokajev sa v stredu už druhýkrát od začiatku masových protestov v Kazachstane prihovoril k občanom. Na začiatku svojho druhého príhovoru, ktorý vysielala miestna televízia, uviedol, že sa ujíma vedenie kazašskej bezpečnostnej rady.
„Ako hlava štátu a odnes aj predseda bezpečnostnej rady plánujem zasiahnuť tak tvrdo, ako to len bude možné… Som povinný chrániť bezpečnosť a pokoj našich občanov,“ uviedol Tokajev. Prezident týmto vyhlásením zbavil funkcie doterajšieho predsedu bezpečnostnej rady, ktorým bol bývalý prezident Nursultan Nazarbajev.
„Je mojou ústavnou povinnosťou zotrvať s národom. Spolu prekonáme túto čiernu epizódu v histórií Kazachstanu,“ vyhlásil Tokajev. Média však informovali o tom, že demonštranti ohrozujú aj prezidentovu rezidenciu v meste Alma-Ata.
Nahlásiť chybu v článku