Mala hrubé obočie, dlhé tmavé vlasy, fúzy nad hornou perou a už na prvý pohľad vyzerala skôr ako muž, než žena. Napriek tomu pred storočím dokázala svojím šarmom okúzliť mužov natoľko, že až 13 jej nápadníkov spáchalo samovraždu, pretože ich odmietla. Počet tých, ktorí si chceli získať jej srdce a telo, sa však pohyboval v tisíckach.

Stala sa virálnou

Dnes v médiách o nej dominujú zmienky ako o fúzatej princeznej, ktorej sa podarilo zaujať mužov, ale aj ženy, pretože jej závideli krásu. So súčasným ideálom sa však nezhoduje, a preto získala prívlastky ako najškaredšia panovníčka. V kontraste s informáciami o tom, ako lámala mužské srdcia a bola symbolom krásy, sa stala dokonalým adeptom na vznik meme obrázkov.

To je „princezná Qajar“, ktorá obletela sociálne siete. „Princezná Qajar. Symbol krásy v Perzii. 13 mladých mužov sa zabilo, pretože ich odmietla,“ svieti pri meme obrázku s jej podobizňou. Samozrejme, toto spojenie vyvolalo to, že sa tieto meme začali šíriť a ľudia po celom svete sa zabávali na istej princeznej s nie veľmi vábnym vzhľadom. Veď čo po tom, že to vlastne ani nemusí byť pravda. Ľudia sa jej začali smiať skôr, než poznali kontext, či dostali pravdivé informácie.

Kvôli jej vzhľadu vznikli hnusné vtipy

Jeden z takýchto meme obrázkov sme našli na médiu 9gag, kde si návštevníci túžiaci po humore prišli skutočne na svoje. V komentároch vznikla smršť viac ako tisícky komentárov, v ktorých princeznú Qajar pourážali, pridali jej fotografie v krátkej sukni a zároveň prosili, aby sa znova zahalila, pretože sa na to nemôžu pozerať. Písali „vtipy“ o tom, že presne toto je dôvod, prečo vznikla burka. Nechýbali ani narážky na to, že tí muži ju chceli iba pre peniaze, že Peržania sú zjavne slepí a svojich „nápadníkov“ dala vlastne zabiť ona, pretože ju odmietli a nechcela si pokaziť povesť. Nechýbal ani komentár, podľa ktorého je pán na fotografii skutočným obrazom feministky.

A to všetko iba kvôli tomu, ako vyzerala. Presnejšie, lebo nevyzerala podľa ideálu krásy niekoho na internete. Tu by sme mohli rozobrať hneď niekoľkých mylných stereotypizácií, ktoré akože majú byť vtipné, ale nie sú. Pozrime sa však na celú „princeznú Qajar“ komplexne.

Skutočne o významnej historickej osobnosti dokáže dnešný človek rozprúdiť búrlivú diskusiu iba v spojení s tým, ako vyzerala? A kým o niekom začneme rozširovať informácie, nemali by sme si ich radšej najprv overiť?

Kto bola „princezná Qajar“ naozaj?

Keď si zadáte do vyhľadávača „princezná Qajar“, dominujú už spomínané „humorne“ ladené články. Skutočná pravda je však iná, než ste si možno mysleli.

Jej totožnosť sa aj na slovenskom internete pripisuje princeznej Zahre Khanom Tadj es-Saltaneh, ktorá sa narodila 25. januára 1936 ako dvanásta dcéra perzského kráľa Nasira al-Din Shah Qajar. Pochádza z dynastie Qajar, od čoho bola odvodená aj jej prezývka, neslávne preslávená z memečiek. Dynastia Qajar vládla v Iráne medzi rokmi 1789 až 1925.

Ako 13-ročná sa Zahra vydala a s manželom splodili štyri deti. Výnimočnou sa však stala práve svojím rozvodom. V tej dobe a v tom prostredí rozvod nebol ani zďaleka v spoločnosti samozrejmosťou. Zahre však umožnil uniknúť s vopred dohodnutého manželstva, ktoré verejne kritizovala.

Stala sa priekopníčkou feminizmu, dokonca stála za založením Spoločnosti ženskej slobody. Bola považovaná na sčítanú a vzdelanú ženu, intelektuálku alebo maliarku. Vzhľadom na dobu bola mimoriadne pokroková a angažovala sa, kde sa len dalo. Do histórie sa zapísala ako prvá žena na súde, ktorá si vyzliekla hidžáb (moslimskú šatku) a obliekla si oblečenie, ktoré nosili ľudia v západných krajinách.

Sú to dve rozdielne osoby

Aby sme vám ukázali, do akej miery sú tieto vtipy z pokrivenej histórie nepresné, prezradíme vám, že na podobizni fotografie, ktorá sa prisudzuje jej, sa vlastne nachádza princezná Esmat al-Dowleh, nevlastná sestra Zahry a v poradí druhá dcéra kráľa Nasira al-Din Shah Qajar. Sú to teda dve rozličné osoby, ktorým sa kvôli pokusu o humor pripisuje tá istá totožnosť. A množstvo nepravdivých informácií.

Zahra je s týmto spájaná iba kvôli tomu, že pochádzala z dynastie Qajar a ľudia si ich spojili do jednej osoby. Je nutné dodať, že ani jedna sa v čase svojho pôsobenia neidentifikovala ako „princezná Qajar“. Ale na tom zjavne dnes záleží iba málo ľuďom.

To, že princezná Qajar bola symbolom krásy, nie je vôbec historicky podložené. V 19. storočí síce boli skutočne jemné fúzy symbolom krásy žien a je pravda, aj to, že ich Esmat mala. Neznamená to však, že práve ona bola symbolom stelesnenia krásy.

K tomu, že 13 mužov spáchalo samovraždu kvôli tomu, že ich princezná odmietla, neexistujú žiadne podložené materiály. Vzhľadom na patriarchálne obdobie celkom nesedí skutočnosť, že by za ženou chodili muži a len tak jej dvorili. A nieto ešte v húfoch.

Rovnako ako Zahra, aj ona sa dostala do dohodnutého manželstva so svojím rodinným príslušníkom, a preto nič nenasvedčuje tomu, že by si mohla vyberať alebo dokonca muža odmietnuť.

Inšpiratívne ženy, feministky a bojovníčky za práva

Odhliadnuc od toho, ako vyzerala alebo nevyzerala, mala skutočne zaujímavý život. Prijala úlohu hostiteľky na kráľovskom dvore a stretávala sa tak s najvplyvnejšími ľuďmi z rôznych kútov sveta. Hrala na klavír alebo fotila. Esmat aj Zahra sa svojím vplyvom zapísali do histórie oveľa podstatnejšie, než ich ukazujú obrázky na internete. A presne o tom by sa malo hovoriť ešte predtým, než sa spomenie ich husté tmavé obočie alebo začne hodnotiť postava. Toto však svedčí o nás a našej spoločnosti, ktorá namiesto pátrania po skutočne výnimočných hodnotách či pravdivých príbehoch radšej siaha po lacnej zábave.

Príbeh týchto inšpiratívnych žien zhrnula historička Victoria Martínez vo svojom rozsiahlom článku. Spomína v ňom ich fotografie aj v zmysle demonštrácie vývoja ženského revolučného vedomia. Bojovali za emancipáciu alebo aj za také veci, ako možnosť vzdelávania žien či platenej práce, čo už dnes u nás považujeme za samozrejmosť.

Samozrejmosťou to v niektorých krajinách síce je, napriek tomu rozdiely vo vnímaní mužov a žien či prisudzovania im ich funkcií stále zostávajú. Aby sa to zmenilo, stále potrebujeme ženy, akými boli Esmat a Zahra. Preto by sme sa v žiadnom prípade z nich nemali smiať a skôr pátrať po tom, v čom boli priekopníčkami a aké náročné to v určitých situáciách muselo byť.

Pozri aj:

Termálne jazierko Kalameny prešlo rekonštrukciou: Vo vynovenom prírodnom wellness sa okúpete zadarmo aj v zime

abitofhistoryblog.com, themindcircle.com, 9gag.com, medium.com