Ako mesto, kde uvidíte slávne pyramídy, úzke kamenné uličky, kde sa písala história, alebo ako miesto, kde si vychutnáte dobrú kávu? Každý mi dá asi za pravdu, že Káhira patrí medzi mestá, ktoré buď niekto miluje, alebo neznáša. Akoby neexistovalo niečo medzi.
Mnoho ľudí sa sťažuje, že v meste je neporiadok a kopec odpadkov. Práve s odpadkami najväčšie arabské mesto bojuje nejaký ten piatok. Treba priznať, že každým rokom je to lepšie a lepšie, ale stále má mesto problém so spracovaním odpadu. Káhira zatiaľ nemá tak dobre vybudované spaľovne a stále sa spolieha na tradičný zber odpadkov. Keď som tu bol naposledy pred 2 týždňami, rozhodol som sa, že sa pôjdem pozrieť do mestskej štvrte Manshiyat Naser, kde väčšina ľudí žije zberom a triedením odpadkov.
Mesto odpadkov
Južný koniec káhirskej štvrti Manshiyat Naser je známy ako “mesto odpadkov”. Práve sem zberači odnášajú smeti z celej Káhiry. Zberači denne prinášajú nielen na svojich vozidlách, ale aj na somároch odpad, ktorý sa následne recykluje. Plasty a kovy sa triedia podľa farieb, zvyšky jedál sa dávajú prasatám, elektrospotrebiče sa rozoberajú na minisúčiastky a… Skrátka všetko sa tu ručne preberá a triedi.
Keď vstupujem do tejto veľkej mestskej časti, očakávam, že ma ovalí smrad odpadkov. Nie, na ten smrad si budem musieť ešte počkať. Najprv prejdem bazárom a trhoviskom, kde zberači chodia nakupovať. Prekvapuje ma, že je to tu spočiatku čistejšie ako v iných častiach Káhiry.
Okolo mňa sú kaviarne, hrá hudba a ľudia sa jednoducho zabávajú. Ako však smerujem viac na sever a stúpam po schodoch medzi úzkymi uličkami, narazím na prvé domy, kde sa triedi odpad. Veľké plastové vrecia sú položené pred vchodmi, ktoré čakajú, kedy ich kto vytriedi. Napríklad som prekvapený, že odpadky sa tiež triedia aj v bytoch či na strechách budov.
Smerom k najväčšej skládke odpadu
Domáci sa čudujú, prečo sme sem prišli. „Ste novinári?“ pýtajú sa. Ako keby len novinárov zaujímalo, ako domáci žijú. Na moju odpoveď, že som turista, sa niektorí pousmejú a veľkým úsmevom ma privítajú. Dokonca nám ukážu smer k najväčšej skládke odpadu, ktorá nás zaujíma.
Predierame sa uličkami, ktoré nie sú vôbec označené a len domáci poznajú správny smer. Deti okolo nás behajú a stále ukazujú prstami, kam máme ísť. Mám rovnaký pocit, ako keď som navštívil Váránasí v Indii. Tá spleť uličiek je nielen desivá, ale aj krásna. Viete sa tu stratiť veľmi ľahko a po chvíli neviete, kam ste išli.
Hora odpadkov
Po hodine prídeme na miesto nášho záujmu. Na okraji mesta, medzi tehlovými budovami sa rozprestiera hora odpadkov. Zapadá slnko a miestni sa vracajú zo svojej šichty. Nad nimi krúžia krákajúce vrany, ktoré si už vyhliadli svoju korisť v podobe smetí. Pozerám na tú horu neveriacky a do toho začujem štebot detí, ktoré hrajú futbal.
Len si to predstavte, že ste na ihrisku, ktoré je obklopené horami smetí. V tom malé dieťa dá gól a teší sa na tomto bizarnom mieste. S kamarátom Peťom na to pozeráme a neveríme. Vidíme inú tvár Káhiry. Nielen tú nablýskanú, ale aj tú neuveriteľnú. Štyri hodiny sa tu túlame, fotíme a natáčame. A viete, čo nás najviac zaujalo? Že tu nebol až taký smrad, aký sme očakávali. Jasné, že bol, ale nie taký, ako na iných miestach. Domáci sa skrátka snažia odseparovať odpad čo najrýchlejšie, ale nie vždy sa všetko darí.
Keď prídete do Káhiry a hľadáte niečo iné mimo klasických turistických trás, skúste sem prísť a vytvoriť si vlastný názor.
Nahlásiť chybu v článku