Horor Vyháňač diabla, alebo ak chcete Exorcista, patrí aj viac ako 40 rokov po svojej premiére k najdesivejším filmom, aké sme v histórii kinematografie mohli vidieť. Samozrejme, je to aj faktom, že o filme, ktorý bol voľne inšpirovaný literárnou predlohou, sa hovorí ako o „príbehu podľa skutočných udalostí“. Tvorca knihy i filmu naozaj vychádzal zo skutočného prípadu vyháňania diabla z tela dieťaťa. Reálny príbeh je však o čosi viac desivejší a nie všetko z neho sa dostalo aj na filmové plátna. A možno sa vlastne ani nestal.
Príbeh slávneho hororu poznajú všetci. Malé 12-ročné dievča posadne démon a jej matka sa spolieha na dvoch kňazov, že jej dokážu pomôcť. Vidíme zábery plné nadávok a oplzlých slov, točenie hláv o 360 stupňov, levitovanie, divné rany, zelené zvratky aj masturbovanie s krucifixom. Áno, aj tieto desivé výjavy spravili z hororu Exorcista (The Exorcist) kultové dielo, o ktorom sa šírilo viacero príbehov.
A, áno, Exorcista, teda minimálne jeho knižná predloha autora Williama Petera Blattyho, vychádza zo skutočného príbehu. Ten je však v mnohých ohľadoch ešte desivejší, než film samotný. A tak sa teda niet čomu čudovať, že aj tento údajne skutočný prípad vyháňania diabla, mnohí odborníci a skeptici spochybňujú. Kňaz, ktorý bol priamo zúčastnený exorcistického rituálu, však vo svojom denníku a iných zápiskoch tvrdí niečo iné. A aj ostatní, ktorí boli prítomní a rituál nahrali na audiozáznam.
14-ročný milovník spiritualizmu
Jeho skutočné meno nikto nepozná, no vo viacerých prameňoch sa najčastejšie objavujú mená ako Ronald Hunkeler, Roland Doe či Robbie Mannehim. Nájdu sa však aj takí, ktorí tvrdia, že nikto taký neexistoval a celé je to výmysel. Aj samotný autor knižnej predlohy k legendárnemu hororu Exorcista ale hovorí, že jeho príbeh vychádza zo skutočnosti. V tomto prípade zo života 14-ročného chlapca s nemecko-americkými koreňmi, ktorého posadli nadprirodzené sily. Ako príbeh ďalej vyeskaluje, dozvieme sa dokonca, že nie jeden, ale rovno 10 démonov.
14-ročný chlapec, volajme ho teda Roland, prežil väčšinu svojho života na predmestí ulice Roanoke Drive v St. Louis v americkom štáte Missouri. Nádherný rodinný dom pôsobil na okoloidúcich úplne bežným dojmom, pokým sa nestal dejiskom jednej z najdesivejších udalostí, ktoré ponúkli základ pre knižný bestseller a kultový hororový film. Všetko sa to ale začalo ešte koncom 40. rokov 20. storočia na predmestí vo Washingtone, D.C.
Vtedy ešte 13-ročný chlapec sa nedokázal zmieriť s náhlou smrťou svojej obľúbenej tety Harriet. S ňou totiž prežil tie najkrajšie chvíle svojho života a veľa sa od nej naučil. Okrem iného aj to, ako používať spiritualistickú tabuľku Ouija. Harriet, nech bola akokoľvek dobrou tetou, zaujímalo ju nadprirodzeno vo všetkých podstatách a svoje vedomosti chcela posunúť aj ďalšej generácii, ktorú zastupoval práve mladý Roland.
Trasúca posteľ a voda vytekajúca z podlahy a stien
Nevedno, čo všetko od svojej tety mladý chlapec pobral, krátko po jej smrti sa však v jeho živote začali diať veľmi čudné veci. Svojej matke rozprával o divných zvukoch vychádzajúcich z podlahy a stien v jeho izbe. Z potrubí a stien začala znenazdajky kvapkať voda, pričom skutočnú príčinu sa odhaliť nepodarilo. Najznepokojujúcejší zážitok však ešte len mal prísť. Viacero nocí po sebe sa počas spánku zobudil na zvláštne pohyby matraca na posteli.
Znepokojení rodičia mladého Rolanda sa snažili tieto čudné veci vysvetliť racionálne, akokoľvek sa však snažili, zlyhali. Rozhodli sa preto vyhľadať pomoc u všemožných odborníkov – od lekárov, cez psychiatrov až po miestneho luteránskeho ministra. Na ich smolu všetky snahy dopadli márne. Luteránsky minister im však odporučil vyhľadať pomoc u tamojšieho katolíckeho kňaza, otca E. Alberta Hughesa.
Ten po opise udalostí a zvláštneho Rolandovho správania, navrhol rodičom, že na ich chlapcovi vykoná rituál exorcizmu. Kňaz vybavil všetky potrebné povolenia a koncom februára 1949 sa na rituál sám podujal. Čo je na tejto časti príbehu skutočnosť, nevedno. Nie je ani celkom jasné, ako kňaz zhodnotil, že chlapec potrebuje očistný rituál a je posadnutý diablom. Rozhodne si tým ale žiadna zo strán nepomohla, práve naopak. Aj následkom rituálu došlo v správaní chlapca k zhoršeniu a lepšie to nebolo ani v prípade podivných situácií, v ktorých sa rodina náhle začala ocitať.
Priviazal ho k posteli, ten naňho v amoku zaútočil
Otec Hughes mal chlapca ešte pred začiatkom rituálu a odriekavaní prvých slov pripútať k posteli. Neprešlo vraj veľa času, pretože po chvíli sa v chlapcovi akoby zobudila agresia a v záchvate afektu vytrhol z matraca kus pružiny, ktorou na exorcistu zaútočil. Zranení zostali obaja, preto bolo nutné rituál odložiť o pár dní. Celý ten čas však Roland nejavil žiadne známky démonického posadnutia, dokonca aj divné udalosti v jeho dome ustali. Samozrejme, nie na dlho, pretože to najhoršie ešte len malo prísť.
Ktovie, čo by sa s chlapcom dialo a ako by jeho prípad pokračoval, keby sa Hunkelerovci nerozhodli odsťahovať za svojou rodinou do St. Louis, kde mali zdanlivo nájsť pomoc pre syna. Zaujímavý je aj dôvod, ktorý k tomu Rolandovu matku presvedčil. Na jeho tele sa mali po pár dňoch od nevydareného rituálu objaviť písmená, ktoré dohromady dali slovo „LOUIS“. A matka ochotná chopiť sa akejkoľvek nápovedy, poslúchla znamenie. Niektorí hovoria, že to bolo znamenia diabla, iní, že od Boha. Práve v St. Louis sa totiž Roland konečne dočkal pomoci. Spočiatku to ale vyzeralo tak, že jeho život môže skončiť predčasne.
Po chvíli pokoja ďalšie nočné mory
Chvíľu po nasťahovaní sa do domu na Roanoke Drive bolo s chlapcom stále všetko v poriadku. No nie na dlho. Noci pre Rolanda totiž začínali byť hotovým peklom. Pohybujúci sa nábytok, padajúce bytové doplnky, ďalšie problémy s trasúcim sa matracom, na ktorom chlapec spal. A opäť aj tie divné zvuky vychádzajúce odvšadiaľ. Toto už skutočne nemohla byť náhoda a už aj spočiatku skeptickí rodičia boli presvedčení o tom, že ich syna posadli démonické sily. Počas dňa bol totiž Roland vždy obyčajným chlapcom, ktorý nejavil žiadne známky ochorenia či čohokoľvek nadprirodzeného. Všetko sa dialo, keď bol v izbe sám a nastala noc.
Po rozhovoroch s niekoľkými kňazmi, ktorých Rolandovým rodičom odporučila rodina žijúca v St. Louis, sa chlapcova matka stretla s otcom Walterom H. Halloranom a reverendom Williamom Bowdernom. Po vzájomných dohodách sa rozhodli, že na chlapcovi vykonajú ďalší rituál exorcizmu aj s pomocou ďalších asistentov. Nečakala ich ale vôbec ľahká úloha a otec Halloran i reverend Bowdern vedeli, že jedna noc a jeden rituál stačiť nebudú.
Posadnúť ho malo 10 démonov
Už počas prvého exorcistického rituálu začiatkom marca 1949 boli obaja muži svedkami rovnako divných výjavov, ako aj otec Hughes. Na chlapcovom tele sa objavovali nevysvetliteľné škrabance, triasla sa posteľ. K tomu všetkému sa pridalo veľmi zvláštne správanie a slovné útoky Rolanda, v ktorých všetkým prítomným oplzlo nadával a bolestne kričal.
Obaja predstavitelia cirkvi tiež potvrdili, že chlapec sa mal dostať do stavu podobného tranzu a vydával zvuky hrdelným hlasom. Veľmi zle mal reagovať aj na akékoľvek posvätné predmety, čo v ňom malo vyvolať nevysvetliteľné a ďalšie hysterické záchvaty. Pravosť týchto svedectiev sa však nikde nedá overiť a opäť raz sa treba spoliehať len na údajné denníkové zápisky jedného z kňazov.
Rolanda sa ale ani napriek niekoľkým opakovaniam zbaviť démonických síl kňazom nedarilo. Noc čo noc v ňom preto pokračovali. Hrôzy sa neustále stupňovali a chlapec na tom začínal byť čoraz horšie. Svedectvá kňazov sa akoby predháňali v tom, kto z nich si počas rituálu všimol desivejšie výjavy. Popri škrabancoch na tele sa mu mali na nohách objaviť červené čiary, ktoré smerovali od stehien až ku členkom, kde mali vytvoriť niečo, čo pripomínalo, že chlapec je zviazaný. Toto sa malo opakovať niekoľko večerov za sebou a skončiť to malo vyrytým červeným písmenom X na hrudi, čo viedlo k presvedčeniu kňazov, že Rolanda neposadol jeden, ale rovno desať démonov.
Zázrak Veľkej noci
Neustále vyháňanie diabla však pre Rolanda začínalo byť čoraz nebezpečnejšie a po vyhoretenej situácii 20. marca, kedy kňazom opäť raz začal oplzlo nadávať a navyše sa aj akoby naschvál na posteli vymočil, sa rodičia rozhodli syna premiestniť do ústavu. Jeho novým domovom sa na pár týždňov stal ústav Alexian Brothers Hospital, kde mal Roland podstúpiť serióznejšiu liečbu.
Vykúpenie pre chlapca napokon prišlo 18. apríla, v pondelok po Veľkej noci. Roland sa zobudil so záchvatmi a kričal na prítomného kňaza, že Satan bude navždy s ním. Keď následne členovia cirkvi na chlapca položili sväté relikvie, kríže, medaily a ružence, vyzvali svätého Michaela, aby im pomohol vyhnať Satana z Rolandovho tela, sa chlapec po siedmich minútach prebral z tranzu a povedal, že démon už viac nie je v jeho tele.
Pravosť príbehu majú dokazovať denníkové zápisky
Po tomto všetkom sa život chlapca vrátil naspäť do normálu. Zvyšné roky údajne prežil v šťastí a zdraví, dokonca sa oženil a mal aj deti. Príbeh istého Rolanda by bol zapadol prachom, nebyť však článku v novinách The Washington Post v auguste 1949, ktorý informoval o prevedenom rituáli exorcizmu na chlapcovi a denníka jedného z dvojice kňazov, ktorý sa dostal do rúk spisovateľovi menom William Peter Blatty. Na základe týchto zdrojov o 20 rokov neskôr vydal slávny spisovateľ v roku 1971 svoj knižný bestseller s názvom The Exorcist.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Prípad posadnutosti diablom tak opäť vzbudzoval pozornosť, no po viac ako dvoch dekádach množstvo dôkazov zmizlo alebo sa stratilo, a tak sa pravosť aj vyššie uvedených informácií overuje len veľmi ťažko.
Niektorí tvrdia, že Rolandovo posadnutie prebiehalo presne takto. Iní, že úplne inak. No a potom sú tu aj tí, ktorí zistili, že väčšina detailov je prikrášlených, mnohé sa nestali a chlapcovo správanie označili za mentálne postihnutie a pubertálne žarty. Niektorí o chlapcovi dokonca povedali, že keďže bol rozmaznaným jedináčikom, jednoducho chcel na seba svojím oplzlým správaním len pritiahnuť pozornosť verejnosti a médií a dostať sa na čas zo školy, v ktorej aj tak všetkých šikanoval.
Martinus.sk, All That Is Interesting,Smithsonian, Night Scrawlers, Historic Mysteries, Screen Geek, The Washington Post, High Beam
Nahlásiť chybu v článku