Skauting si v histórii prešiel horšími aj lepšími obdobiami, pričom jeho činnosť a hlavne prínos pre spoločnosť je mnohokrát nedocenený. Dnes je vďaka aktivitám občianskych združení a záujmu ľudí rozšírený aj na Slovensku. Dôkazom toho je aj práca organizácie Slovenský skauting.

Ako v rozhovore uviedol Pavel Škvarenina z občianskeho združenia Slovenský skauting, hlavným cieľom skautingu je rozvoj a dosiahnutie potenciálu mladých ľudí po fyzickej, sociálnej či duchovnej stránke. Na projekty, ktoré ľudí učia zžiť sa s prírodou a byť v spoločnosti všeobecne ohľaduplnejší, získalo združenie finančný grant a podporu aj od Nadácie ZSE,  ktorá podporuje komunitné aktivity v západoslovenskom regióne.

Foto: Archív Pavel Škvarenina – s manželkou pri buste Baden Powella

Skauting je neoddeliteľnou súčasťou nielen slovenskej, ale aj svetovej kultúrnej identity. Ako je v dnešnej dobe vnímané jeho postavenie medzi mládežou?

Skauting je fenoménom už viac ako 100 rokov. Za toto obdobie prešiel mnohými úskaliami a niekedy aj tŕnistou cestou. Skautské hnutie podľa odkazu BíPí (Baden Powella), jeho zakladateľa, má nastavené presné pravidlá a kritériá. Ak sa podľa nich riadi mladý človek, určite nájde svoje uplatnenie v spoločnosti. Aj v dnešnej dobe vedia ideály skautingu nadchnúť deti a mládež na celom svete. Keby každý človek vykonal každý deň aspoň jeden dobrý skutok, tak ako to má v príkaze dňa skaut, o čo krajší by bol tento svet?

Aj na Slovensku si skauting v historickom meradle prežil rôzne vzostupy a pády.

Na Slovensku bol skauting niekoľkokrát zakázaný. Nevyhovoval nielen komunistom, ale ani režimu prvej Slovenskej republiky, hlavne preto, že skauting je apolitický a vždy chcel byť autonómny. Nikdy nepatril pod žiadnu konfesiu, či režim. Veď pionieri si zobrali zo skautingu skoro všetko, okrem duchovna. Šatky si prefarbili na červeno a pridali triedneho nepriateľa.

Čo konkrétne patrí medzi hlavné ciele vášho združenia?

Cieľom Slovenského skautingu (SLSK), ak budem presne citovať Stanovy SLSK, je pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť ich plný fyzický, intelektuálny, sociálny a duchovný rozvoj tak ako jednotlivcov, ako aj zodpovedných občanov a aktívnych členov miestnych, národných a medzinárodných spoločenstiev. Základné princípy SLSK sú: a) povinnosť voči Bohu, b) povinnosť voči iným, c) povinnosť voči sebe. Základné princípy sú vyjadrené v sľube, zákone a v dennom príkaze dobrého skutku.

Ako vyzerá bežný deň skauta v tábore?

Jój! To by bolo na dlho… Tak aspoň heslovite: deň začína budíčkom, rozcvičkou a hygienou, potom nasleduje ranný nástup, raňajky, perlustracia tábora, dopoludňajší program, obed, siesta, poobedňajší program, denný rozkaz vodcu tábora, večera, večerný program družín, táborový oheň, meditácia a večierka. Potom nastupuje nočná stráž, ktorá ráno budí dozorného tábora a ten píska budíček. Chod tábora zabezpečuje celodenná zmena, ktorá sa stará o teplú vodu a latríny, a niekedy má službu v táborovej kuchyni. Individuálne skaut môže loviť „bobríkov“ a rôzne odborky a výzvy.

Skauting ako taký dbá na aktívny pobyt v prírode. Ktoré nástroje dnes patria medzi povinnú turistickú výbavu skauta?

Ak ide skautská družina, alebo oddiel na výlet, či výpravu, všetko je zorganizované tak, aby bola v prvom rade dodržaná bezpečnosť a potom naplnený program. Pri samotnej výbave skautov dbáme na to, aby všetka výstroj bola čo najkvalitnejšia. Vždy doporučujeme zbaliť si osobné veci do vaku. To, čo tam patrí, sa deti učia na družinových schôdzach a ich radcovia na radcovských kurzoch. V dnešnej dobe je už dostatok kvalitnej turistickej výstroje. Správny skaut si pribalí do batoha aj KPZ (krabičku poslednej záchrany). No a vedúci výletu berie so sebou aj družinovú lekárničku.

Existuje zaručený návod na to, ako bezpečne prežiť noc v prírode?

Zaručený návod, ako bezpečne prežiť noc v prírode asi neexistuje, ale ako noc v prírode prežiť bez strachu a v pohode, sa skaut učí celý život. Je dobré, keď sa skaut s prírodou zžije a spriatelí. A priateľ neublíži, väčšinou…

Ostali sme na túre bez jedla. Čím sa môžeme posilniť v slovenskej prírode počas rôznych ročných období?

Nemalo by sa to stať, ale slovenská príroda v každom ročnom období ponúka niečo na posilnenie. Vodu napríklad po celý rok. V zime lesné plody. Zamrznuté trnky sú najsladšie, šípky, hloh. Na jar všetky kvitnúce, medonosné rastliny, najmä agát biely, jeho kvet. Na lúke kyslastých štiav. Všetkého ale s mierou. V lete a na jeseň je výber bohatý, najmä rôzne druhy plánok a bobuľovín. Neradno sa púšťať do hríbov a húb. Samozrejme, musíme dbať na to, kde sme a kde sa pohybujeme. Skaut je ochrancom prírody a cenných ľudských výtvorov.

Negatívnou súčasťou pobytu v prírode sú aj rôzne zranenia. Ako by sa mal človek v takomto prípade zachovať?

Ak sa nedajbože stane úraz, tak v prvom rade treba zachovať pokoj a rozvahu, nespanikáriť. Ako správne ošetriť rôzne zranenia sa skauti učia na kurzoch prvej pomoci. Tu sa naučia prakticky používať životu zachraňujúce úkony. No a podľa povahy zranenia je potom potrebné urobiť ďalšie kroky, zavolať záchranu, alebo transport zraneného.

Jednou z najčastejších otázok, respektíve obáv všetkých ľudí je: Čo ak v lese stretnem medveďa?

Medveď patrí do lesa a nie na naše sídliska a do ZOO, ale toho príčinou sme my ľudia… Keď sa ma deti pýtajú: „Čo ak stretneme medveďa?“ tak im s trochou humoru vravím: „Na, tu máš cukrík zabalený v papieriku a keď stretneš medveďa, hoď ten cukrík pred neho, a kým si ho medveď rozbalí, tak rýchlo utekaj preč“. No stretnúť medveďa, neviem, neviem. Zohráva tu svoju úlohu veľa faktorov. Najlepšie je asi robiť „mŕtveho chrobáka“. Osobnú skúsenosť s tým nemám, a to som už pochodil Slovensko krížom-krážom.

Pobyt v prírode má na človeka mnohé pozitívne účinky. Uvedomujú si to dnes aj deti? Ako ich učíte byť k prírode ohľaduplnejší?

Keď chceme, aby naše deti boli k prírode ohľaduplnejšie, musíme začať v prvom rade u seba. Veď sa pozrite na okolie našich sídlisk, domovov, ulíc, chodníkov od žuvačiek, priekop a okrajov ciest, na lúky pod horou, na naše potoky a rieky?! Učíme deti, učíme, ale čo s tým, keď majú takýto „príklad“ od nás rodičov? Preto by trochu represie nezaškodilo.

Vaše združenie sa dostalo medzi šťastlivcov, ktorí získali podporu od Nadácie ZSE. Akým spôsobom ste sa do tohto grantového programu o finančnú pomoc zapojili?

O granty od ZSE sa uchádzame už od roku 2015. Od tej doby každý náš projekt na seba nadväzuje. Finančné príspevky na projekty od Nadácie ZSE nám veľmi pomáhajú pri ich realizácii. Tento zamestnanecký grantový program nám doporučil zamestnanec ZSE, p. Jozef. Dnes sa venuje skautingu už celá jeho rodina. V tomto roku sme grant použili na uskutočnenie letného skautského tábora v pohorí Tribeč a pri oslave 30. výročia obnovenia skautingu v našej obci. Ďalej rozširujeme ponuku voľnočasových aktivít skautov.

Chceme rozšíriť skauting aj do ďalších lokalít nášho regiónu. Čo dodať na záver? Azda iba citovať verš, ktorý napísala pani riaditeľka našej ZŠ do knihy návštev skautskej výstavy: „Nech sa bošianskym skautom darí aj v nasledujúcom období aspoň tak, ako doteraz.“

Na otázky pre Interez odpovedal: Pavel Škvarenina-Johny, nositeľ najvyššieho skautského vyznamenania Rad Strieborného vlka

Pozri aj:

Vedci zistili, ktoré pohlavie škodí viac životnému prostrediu. Rozdiel medzi nimi je až 16 %