Možno aj vám sa už niekedy stalo, že ste sa pravidelne budili počas noci a takmer vždy to bolo približne v tom istom čase, o 3 v noci. Aj keď to niektorých môže vystrašiť, nie sú za tým žiadne temné sily. Vedci vysvetlili, prečo sa to vôbec deje.
Prečo sa budíme o 3 v noci?
Tie najhoršie myšlienky nám neraz prichádzajú na um práve v čase, keď sa snažíme zaspať. Alebo v čase, keď sa počas noci náhodne zobudíme a už nedokážeme zaspať, lebo sa nám mysľou premieľajú rôzne hororové scenáre. Nech však o 3 uprostred noci premýšľate nad čímkoľvek, nie je to produktívne. Všimnite si, že počas dňa na také veci zvyčajne ani nepomyslíte, píše portál Science Alert.
Prečo sa to teda vôbec deje? Za normálnych okolností dochádza práve okolo 3 až 4 v noci k neurobiologickej zmene. Zvyšuje sa telesná teplota a kvalita spánku sa mení, keďže časť noci už máme za sebou. Sekrécia melanínu (hormón spánku) dosahuje svoj vrchol a postupne sa začína zvyšovať sekrécia kortizolu (hormón stresu). Telo sa tak pripravuje na štart do nového dňa.
Telo vie, čo robí, stres však ovplyvní aj spánok
Zaujímavé je, že všetky tieto procesy sa v našom tele odohrávajú bez ohľadu na vonkajšie podnety (napríklad čas svitania). Príroda to totiž už dávno zariadila tak, že telo všetko predvída a na základe toho vie, kedy má čo robiť (hovorí sa tomu cirkadiánny rytmus). Okrem toho, počas noci sa budíme niekoľkokrát, ľahký spánok je bežný najmä počas druhej polovice noci. Väčšinu času si to však neuvedomujeme. Situácia sa mení, keď sme napríklad v strese. Vtedy zrazu uprostred noci precitneme a občas nie a nie opäť zaspať.
Veľkým stresorom je pre ľudí aj pandémia. Ak sa teda aj vy už nejaký čas budíte uprostred noci, nie ste v tom sami. Ľudia sa často dostávajú do akéhosi začarovaného kruhu. Vystraší ich, že sa zobudili v čase, keď mali spať. To spôsobí ďalší stres, čo zaspávanie opäť sťažuje. Človek sa tak začne budiť kedykoľvek, keď je práve vo fáze ľahšieho spánku.
Dobrou správou však je, že pri takejto forme nespavosti nie je nutné siahať po liekoch na spanie. Pomôcť môžu niektoré druhy terapie, napríklad tzv. kognitívno-behaviorálna terapia, píše The Conversation. Je však pochopiteľné, že nám takéto nočné budenie môže nahnať strach. Ocitáme sa totiž sami v tme a nemáme k dispozícii napríklad upokojujúci kontakt s ďalším človekom (ak teda nechceme zobudiť partnera, čo by ho však zrejme nepotešilo).
Vyhnite sa katastrofickému mysleniu
Myseľ teda situáciu môže vyhodnotiť ako neriešiteľný problém. Dokonca más môžu zaplaviť nečakané pocity viny a nepodloženého strachu z budúcnosti. Dôležité je podľa odborníkov uvedomiť si, že strachy, ktoré myseľ vykresľuje o 3 ráno, sú fiktívneho charakteru. Je preto potrebné zamerať svoju myseľ na prítomnosť a sústrediť sa napríklad na to, čo pociťujete zmyslami. Zamerajte sa napríklad na zvuk vlastného dychu.
Ak to nezaberie ani po 15 či 20 minútach, zapnite si tlmené svetlo a prečítajte si pár strán z knihy. A nech je práve hlboká noc alebo deň, nezabúdajte si neustále pripomínať, že katastrofické myslenie nikam nevedie.
Nahlásiť chybu v článku