8 týždňov prešlo rýchlejšie, ako som si myslela. Dokonca to ani nebolo také strašné, ako som si myslela. Naučilo ma to ovládať sa a hlavne orientovať sa v jednotlivých typoch potravinách. Začala som si viac uvedomovať a rozlišovať, čo moje telo naozaj potrebuje a čo nie. Začiatok bol ťažký, ale to býva vždy. Postupne sa ráno budíte a viete, že cukor už nepotrebujete na to, aby ste cez deň normálne fungovali.

Šla som do toho hlavne kvôli tomu, aby som zistila, či je to vôbec možné žiť bez cukru a či nás cukor naozaj ovláda. Ono nedá sa povedať, že by cukor bol nejaké „monštrum“, ktoré nám rozkazuje, čo robiť. Skôr je to len nutkavý pocit, dať si niečo sladké, odmeniť sa, povzbudiť sa, dodať si energiu. Je to prostriedok, no veľmi zákerný. Počas 8 týždňov však stratil všetko svoje čaro. Je to vlastne boj, ale je len na vás, kto v ňom zvíťazí.

Snažila som sa v jedlách experimentovať, vymýšľať vždy niečo nové. Dobre mi poslúžili rôzne knihy, ktoré som si kúpila, ale samozrejme aj internetové zdroje, väčšinou zahraničné. Za 8 týždňov som sa necítila ani raz bez energie, ani raz som nebola hladná a verte či nie, po dvoch týždňoch som sa začala cítiť lepšie. Je dobré si po 8 týždňoch urobiť nejaký prehľad, ako ste na tom. Nejako takto, ako to robím aj ja. Ak chcem pokračovať, je dôležité, aby som si naďalej zháňala rôzne informácie, nové recepty, možno pomôže spojiť sa s ľuďmi, ktorí tiež podstupujú túto cestu a podobne.

Veľkým prínosom bolo pre mňa to, že som schudla cca 8 kg, čo najviac vidieť v oblasti brucha. Mám čistú hlavu a uvedomila som si, že som to ja, kto rozhoduje o tom, čo zjem, nie obchody, ani rodina, proste nikto, len ja sama. Taktiež viem, že si trochu sladkého potešenia môžem dopriať, napr. v podobe 85% čokolády, a že sa už k predchádzajúcemu stravovaniu nevrátim. Aspoň zatiaľ nie.

Keď skončilo mojich 8 týždňov, chcela som vedieť, čo sa stane, keď predsa len zjem niečo, čo obsahuje veľa cukru. Už dlhý čas som snívala o zmrzline, to stále je a asi aj na večnosť ostane mojou neresťou. Zmrzlinu som teda kúpila a večer som z nej zjedla asi 5 lyžíc.

Už keď som si šla ľahnúť, nebola som tak „prirodzene“ unavená ako za tých 8 týždňov, takže sa mi ťažšie zaspávalo. Ráno som sa zobudila ako „po opici“. Mala som vyschnuté hrdlo, pobolievala ma hlava a hneď nalačno som vypila hádam pol litra vody. Musím priznať, že som sa toho zľakla. Vtedy som zistila, akú silu vlastne cukor má. Povedala som si, že takýto stav zažívať nechcem, a tak som sa rozhodla, že v tom budem pokračovať. Ovocie si samozrejme už doprajem, ale radšej také, kde je menej fruktózy.

Vyskúšali ste život bez cukru aj vy? Aké sú vaše pocity a dojmy? Ak stále váhate, moja rada je, vyskúšajte to aspoň na pár dní. Ak to zvládnete, bude ľahšie pokračovať. Aj naďalej sa budem snažiť pridávať vám nejaké recepty bez cukru, takže môj experiment sa zďaleka neskončil. Všetkým čitateľom, ktorí napísali a podporili ma, chcem veľmi pekne poďakovať. V krízových dňoch mi to naozaj pomohlo a vy ste boli hnacím motorom. Áno aj vy, čo ste reagovali negatívne. V prvom rade som to robila pre seba a pre svoje zdravie a samozrejme pre vás všetkých. Veľa som sa naučila a dúfam, že to do budúcna zúžitkujem. Vám, čo začínate, alebo máte za sebou nejaký ten deň, želám pevné nervy a všetko dobré. „Na zdolanie strmého kopca je zo začiatku potrebné pomalé tempo.“ (William Shakespeare)

Ak ste sa k tomuto článku dostali len teraz a zaujal vás, pozrite si aj staršie, ktoré môžete sledovať tu: ŽIVOT BEZ CUKRU, a ak máte nejaké otázky, kedykoľvek mi môžete napísať email na [email protected] s predmetom CUKOR. Rada vám na vaše otázky odpoviem.