Kika Szénásiová a Peťo Kováčik. Dvaja aktívni mladí ľudia, ktorí občas nespia celé noci. Vymysleli spolu krásne komunitné podujatie, ktoré je v prvom rade o tom, aby sa mali ľudia kde stretávať a popri tom si mohli aj niečo pekné kúpiť. Rozhovor o tom, že vždy sa to ťahá lepšie vo dvojici. A keď sa chce, tak sa dá všetko. Minimálne vymyslieť a naplánovať.

Čomu sa venujete?

Kika: Od malička som sa venovala umeniu. Aj som tancovala aj spievala. Veľmi ma bavilo a zaujímalo všetko okolo kultúry. Hlásila som sa na vysokú na dejiny umenia, no nakoniec som sa rozhodla pre divadelný manažment. Vďaka tomu ma chytila organizácia a začala som organizovať viacej vecí. Počas štúdia sme začali organizovať viac eventov a to nás tak oboch chytilo. My sme s Peťom spolužiaci a aj partneri. Minulý rok sme sa rozhodli prestúpiť na filmovú produkciu na magisterské štúdium.

Peťo: Spolu s Kikou sme prestúpili po dokončení bakalára z divadelného manažmentu. Tu sa to točí všetko okolo filmu. Človek študuje preto, aby bol produkčný alebo producent, zatiaľ čo na tom manažmente to bolo skôr o tom, aby bol človek celkovo organizačne schopný. Bolo to najmä cez tie eventy. Učili človeka ako organizovať. Ja som sa veľmi veľa od malička venoval športu. Hrával som ľadový hokej, aj futbal niekoľko mesiacov a karate a pozemnému hokeju som sa venoval niekoľko rokov. No prišli zdravotné komplikácie, tak teraz som rád, že vôbec chodím a doma si trochu zacvičím. Teraz sa venujeme najmä robote.

Kto prišiel s myšlienkou robiť blší trh alebo mini trh, z ktorého neskôr vznikol Burzoblšák? Čo vedie mladých ľudí k tomuto rozhodnutiu?

Kika: Vymysleli sme to ja s mojou mamou, lebo sme nákupné maniačky. Mám rada aj nakupovanie na blšáku, ale aj v nákupných centrách. Teda všade.

Peťo: Ja sa najviac zaujímam o starožitnosti. Ono v tom je asi rozdiel medzi nami dvomi. Kika je za oblečenie a ja som viac za starožitnosti. Ja sa radšej v tom pohrabem a popozerám a oblečenie si nakupujem skôr v obchodoch.

Prečo názov Burzoblšák?

Kika: Najskôr mi to slovo prišlo hrozné. Také trochu smiešne. No už od začiatku sme nechceli, aby to bol len blšák, ale aby to malo originálny názov.

Peťo: Asi dva mesiace dozadu nás začali kopírovať. Ten názov. Dokonca nám vyčítali, že to nebolo moc kreatívne. Výhodou je aspoň to, že také slovo naozaj neexistuje. Kika chcela vymyslieť slovo, ktoré neexistuje s cieľom, aby ho ľudia začali používať.

Ako to potom pokračovalo?

Peťo: Keď sme začínali, to bolo vtedy, keď sme sa my dvaja dali dokopy a tak to ďalej pokračovalo.

Kika: Bola vtedy prvá burza, prišlo asi 10 ľudí, povymieňali si veci a prišli asi štyria kupujúci. No aj napriek tomu, že to bola komorná atmosféra, bola príjemná. Prvá burza bola už v roku 2013, skôr, ako všetky tieto burzoblšáky začali a v roku 2014 to pokračovalo.

Peťo: Burzoblšák však začal až vo februári 2015.

Kika: V roku 2015 začal bývať už na pravidelnej báze. Predtým to bývalo len občas, menej pravidelne a ja som bola z toho už dosť unavená, nestíhala som robiť veci v škole a ešte aj popri škole.

Peťo: Ako sme to začali riešiť spolu, povedali sme si, že z toho urobíme väčšiu akciu.

Aké zmeny v tejto chvíli nastali? Čo sa začalo diať?

Peťo: Hneď logo. Hneď sme si spolu sadli a vymysleli sme dosť hrozné logo (smiech). Dokonca som si stiahol taký program, že sa v ňom naučím robiť. Bolo to veľmi začiatočnícke po všetkých smeroch.

Kika: Ja som mala o logu svoju predstavu. Chcela som taký obrázok Venuše, čo má kôpku oblečenia pod sebou. Mne sa to strašne páčilo. To je úplný Burzoblšák. No Peťo ma zrušil a prišiel s takým hrozným domčekom.

Peťo: My sme tam dali normálne nápis, že Burzoblšák a v strede bol domček namiesto Áčka a za tým boli farebné šaty. Hocičo čo som našiel som pospájal, pomenil farby, pohral som sa s tým. Už keď som bol malý, tak som sa hrával rôzne počítačové hry, kde som vytváral akoby logá, tak som mal menšiu skúsenosť.

Ako ste sa vyvíjali vy, tak s vami sa vyvíjalo aj vaše logo a celý koncept Burzoblšáku.

Peťo: Teraz to už máme také ustálenejšie, hoci sme sa sťahovali z Bajkalskej. A mení sa to aj podľa toho, aké sú edície Burzoblšákov. Teraz v júni budeme mať napríklad opäť car edition a prídu opäť veterány.

Dozvedela som sa, že teda máte za sebou už aj špeciálne edície. O čo presne ide?

Peťo: K týmto edíciám prišlo najmä preto, že sme sa veľmi zamýšľali nad tým, ako prilákať chlapov. Rozmýšľal som nad tým ja, ako chlap, a aj na FB sme mali asi 95% žien. Prvá bola vintage edition – že starožitnosti a potom prišli na rad chlapi. Dali sme si úlohu, že chceme pritiahnuť chlapov. A v skutočnosti sa nám to podarilo práve vďaka car edition. Prišiel tam Rolls royce, prišla tam Korveta, nejaké Mini Coopre – okolo 15 áut, a už od rána tam vyčkávali nedočkavci a pýtali sa, kedy prídu.

Koho ste oslovili o spoluprácu?

Kika: My sme oslovili časopis Veterán.sk.

Peťo: S nimi bola dobrá spolupráca a to isté plánujeme aj teraz.

Burzoblšák prechádzal svojím vývojom. Čo všetko tam dnes ľudia nájdu?

Kika: Máme tam už aj Zónu s občerstvením a Zónu pre deti. Stále budujeme niečo nové.

Peťo: Ono stále prichádza niečo nové a nové, tým, ako prichádzajú ľudia. Zo začiatku to bolo o tom, aby prišli a teraz, keď už prídu, sa zamýšľame nad tým, ako ich udržať.

A ako ich udržať?

Peťo: V tomto štádiu akcie, pri tomto počte návštevníkov je to už skôr také anonymné. Nemôžeme sa každému jednému venovať. Máme už strašne veľa vecí.

Kika: Robíme to všetko dvaja, plus rodičia nám občas pomôžu.

Peťo: Je to už naozaj veľká akcia. A tým, že sme dvaja, tak už trochu nestíhame. Dva večery predtým väčšinou nespíme a plánujeme. No aj napriek tomu to chceme udržať tak, že naozaj iba vo dvojici.

Kika: Je to proste také naše dieťa. No keď by sa to už veľmi rozrástlo, sme ochotní zobrať do tímu niekoho ďalšieho.

Momentálne ste zmenili priestory. Prečo?

Kika: Burzoblšák sme organizovali v areáli gymnázia, kde som predtým študovala, tam sme mali také fajn vzťahy aj s riaditeľkou. Oni však idú teraz rekonštruovať dvor, tak máme preto zmluvu do júna na Drieňovej. Hľadali sme aj iné možnosti priestoru. Boli sme sa pozrieť aj v Cvernovke, ale ten priestor vo vnútri nám úplne nevyhovoval.

Peťo: My máme cieľovku aj rodiny s deťmi a neviem si celkom predstaviť, ako by tam išli na štvrté poschodie aj s kočíkom a malými deťmi.

A akí ľudia najviac navštevujú Burzoblšák?

Kika: Asi teda rodiny s deťmi, ženy asi 90% a potom aj staršie ženy.

Peťo: A  potom špecifická skupina mladých ľudí, nazvime ich… Povedzme hipsteri.

Kika: Tých je však veľmi málo a chceli by sme ich viac podchytiť.

Peťo: Možno to však nie je až také urban a bio a fresh a všetko možné, lebo to je v Ružinove.

Je to teda viac zamerané na komunitu v Ružinove?

Peťo: Určite áno. Aj s tým vystupujeme, že to je pre tú komunitu, no chceli by sme prilákať aj tých ostatných. Výhodou je, že môžu prísť aj starší ľudia, lebo je tam dobré parkovanie.

Aké sú nové priestory?

Kika: Je to teraz v areáli školy a v telocvični. Ešte sa tam rekonštruuje aj malá telocvičňa, kde chceme mať akoby ďalšiu zónu. Možno od toho mája by sme to však chceli vysunúť von, je to trochu členitejší priestor ako na Bajkalskej, ale celkom nám vyhovuje.

Peťo: Ešte by som chcel vysvetliť naše vnímanie slova hipsteri. Hipstermi myslíme práve mladých kreatívnych ľudí zaujímajúcich sa o dianie v kultúre, ale aj so záujmom o takéto komunitné akcie. Chceme prilákať samozrejme takých, čo radi aj nakupujú, ale aj podporujú domácu tvorbu a výrobu.

Kika: A hlavne mladí ľudia, ktorí radi nakupujú.

Peťo: Chceme ponúknuť aj nové veci. Veľa ľudí, čo k nám príde, si myslí, že nájdu iba nejaké stariny, ale potom nás chvália, že sú tam aj pekné nové veci.

Kika: Začali sa nám sami prihlasovať aj handmade predajcovia a teraz ich pribúda čoraz viac. Skôr sú to však výrobcovia, čo si vyrábajú doma na kolene a potom nemajú nejakú značku, ale chcú sa tým viac prezentovať. Medzi predajcami však prevláda najmä oblečenie. Ja si tiež sama niečo vždy kúpim, hoci teraz už máme menej času. Začali sme to v podstate tak, že ja som si chcela nakúpiť a aj predať svoje veci, no teraz nestíham už ani jedno ani druhé.

Aký tovar je najviac vyhľadávaný?

Peťo: Sú dve skupiny. Prvá skupina sú najmä ženy, ktoré nakupujú oblečenie a potom sú to ľudia, ktorí kupujú handmade výrobky. Teraz vzniká ešte tretia skupina a to sú tí, ktorí sa prídu najesť a naozaj prídu vyskúšať našu novú Zónu s občerstvením. Tá sa nám stále rozrastá. Máme tam už sirupy, džemy, pečený čaj.

Kika: Teraz budeme mať aj štrúdľu, raw koláčiky, prídu tam s burgrami, s kávou.

Čo najzvláštnejšie alebo najbizarnejšie sa snažili ľudia u vás predať?

Peťo: Pamätám si, že keď bola car edition, tak jedna pani tam obiehala ľudí s tým, že chce predať svoje auto.

Kika: Dokonca nám písala ešte pred akciou na rezervácie, že keď je to car edition, či by mohla predávať aj svoje auto. Na tom sme sa fakt zabavili.

V sobotu sa bude konať v areáli ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej 16 ďalší Burzoblšák. Čo prinesie?

Kika: V nových priestoroch to bude už druhýkrát. Ľudia už priestor poznajú. Bude tam zas veľa oblečenia, handmade výrobky, Zóna s občerstvením, kde po prvýkrát budú burgre, wrapy a reálne sa tam človek aj naje. Druhá zóna, čo tam bude, je Zóna pre deti. Máme pre nich pripravené divadelné prestavenie. Opäť to bude Divadlo SpozaVoza.

Peťo: Program máme vymyslený do konca roka. Teraz tam bude prvýkrát aj workshop.

Kika: Áno bude tam workshop, ktorý budem robiť ja. Vyrábam kvetinové čelenky, tak ich tam budeme vyrábať. Mám aj FB stránku Kvetinové čelenky.

Peťo: Ešte tam máme jednu veľmi šikovnú slečnu. Maľuje na tvár a vytvára balóniky v rôznych tvaroch, tak aj ona príde.

Čo sa stane s vecami, ktoré sa nepredajú?

Kika: Doteraz sme mali Centrum Studienka v Petržalke, tam sme to vždy zaniesli a oni to distribuovali aj do detského domova, ale aj do rôznych iných centier po Slovensku.

Je ochota predajcov nechávať vám veci, ktoré nepredajú?

Kika: Áno, veľmi veľká.

Peťo: Dokonca sa raz stalo, že sme raz pre Studienku odniesli dve úplne plné autá vecí. Máme teda túto Studienku a ešte Domov pre každého.

Kika: To je vlastne pre bezdomovcov.

Peťo: Po novom sme dali ešte takú možnosť, že podporiť aj útulky, lebo aj my sme si vzali akurát psíka z útulku.

Aký je rozdiel medzi vašou akciou a podobnými akciami v Bratislave a okolí?

Poskytujeme ľuďom určitú kultúru organizácie a miesta. Nepríde k nám nejaký asociál alebo niekto opitý. Dávame ľuďom priestor, kde sa môžu uvoľniť a oddýchnuť si. Kdekoľvek si tam môžu napríklad sadnúť. Náš Burzoblšák sa uskutočňuje každú prvú sobotu a postupne v Bratislave začalo vznikať viac blšákov. Myslím si, že ich je momentálne okolo 6 a organizujú ich rôzni jednotlivci, či skupiny ľudí.

Čo poskytujete predajcom?

Peťo: Stačí, keď ľudia vyplnia formulár na našej stránke, alebo nám napíšu na facebooku. Snažíme sa reagovať veľmi rýchlo, no občas to celkom nejde, lebo nám napíše okolo 150 ľudí mesačne. O predaj je veľmi veľký záujem. Človek dostáva stoličku, stôl. Školská jedáleň nám poskytuje stoličky a stoly sme si nakúpili za vlastné. Každý predajca platí akoby dobrovoľný príspevok na podporu tej akcie a za to riešime potrebné nákupy, propagáciu, prípadne zaplatíme brigádnikov.

Plánujete do budúcna rozšíriť program o hudobné vystúpenie?

Peťo: Plánujeme…

Kika: … Ale je to ešte asi veľmi ďaleko.

Peťo: Boli sme teraz trochu zabrzdení tým, že sme museli meniť priestor, čo nám prinieslo viac iných výdavkov.

Aká je návštevnosť Burzoblšáku?

Peťo: Povedal by som, že teraz sa tam vystrieda tak okolo 500 ľudí.

Kika: Máme však väčší priestor, tak sa to tam občas stratí. Preto by mohlo prísť ešte viac ľudí. Už sa k nám ľudia aj opakovane vracajú a spoznávame tých stálych, čo nás teší.

Peťo: Každý, kto príde k nám, je „burzoblšák“ a ide konkrétne ku nám. Nie ako na akciách v meste, kde je napríklad 1500 návštevnosť, ale veľa ľudí je len takých, čo išli náhodou okolo. To nás veľmi teší.

Viac informácii sa dozviete na oficiálnej stránke Burzoblšáku, alebo na ich Facebooku.