Ani nie po 2 mesiacoch som sa vrátil tretíkrát do Iraku. Tentoraz smerujem na územie, kde vládol ISIS pevnou a tvrdou rukou. Mojím cieľom nie je len Mosul, ktorý sa zmenil na jedno veľké rozbombardované mesto, ale aj na miesta, kde tento kalifát ničil všetko, čo sa nezhodovalo s jeho ideológiou.

Turista tu neexistuje

Hneď na letisku ma čaká kamarát, ktorý ma berie na sever Iraku. Aj keď nás čaká len 400 kilometrov, cesta zoberie viac ako 6 hodín. Na cestách sú stále vládne jednotky, ktoré kontrolujú každé auto, či nemá výbušniny, zbrane alebo hľadané osoby. Aj keď som sem prišiel ako „turista“, tento koncept v Iraku neexistuje cez 20 rokov.

„Síce už nie je vojna, ale bývalí členovia kalifátu sem-tam spravia nejaký prepad alebo únos. Pred 2 týždňami, asi 20 kilometrov od Mosulu, zajali bývalí vojaci ISIS niekoľkých Iračanov na falošnom kontrolnom stanovišti,“ povie Osama a ukazuje mi v mobile fotografie z daného miesta.

„Prečo idete do Mosulu?“

Cesta polopúštnou krajinou ide relatívne dobre, kým nenarazíme na prvé stanovište, kde vlaje hrdá iracká vlajka. Betónové zátarasy majú spomaliť pohyb atentátnika, strieľne s ostreľovačmi sledujú každý tvoj pohyb a vojaci, ktorí sú po zuby ozbrojení, si robia dôkladne svoju robotu. Nielen, že si skontrolujú cestované doklady a povolenia, ale aj sa spýtajú na cieľ cesty.

Keď poviem Mosul, okamžite im v hlave zasvieti červená kontrolka a odstavujú auto: „Prečo tam idete?“ Na moju odpoveď, že idem o tom písať, len nechápavo pokrútia hlavou a zaželajú šťastnú cestu. Čím viac ukrajujeme kilometre z našej cesty, tým viac vidíme rozbombardované mestá a dediny. Stopy po guľkách sú všade ako nový architektonický prvok na každej fasáde. Keď však vidíte stopy po zásahu tanku alebo RPG, vtedy sa vás jemne dotkne pach vojny. Pýtate sa, kto to všetko spravil a hlavne prečo? Kto bol ten ISIS?

Teroristi pri moci

ISIS alebo Daeš bola teroristická organizácia, ktorej sa podarilo obsadiť štát a dostať sa do jeho vedenia. Islamisti boli veľmi schopní a dobre si uvedomovali, čo taký štát na svoje riadenie a fungovanie potrebuje. Na svoju stranu získali, presvedčili alebo preplatili ľudí, ktorí predtým viedli napríklad Irak. Teda bývalých vysokých vojenských dôstojníkov, ale aj civilných úradníkov bývalej Saddámovej vlády.

Cesty sa stavať neoplatí

Kalifát, vtedajší štát Islamistov, viedli teda skúsení ľudia, ktorí svoj biznis vedia robiť. Aj preto na území, kde ISIS konsolidovali moc, veci relatívne fungovali. Pravda, ak si odmyslíme údržbu infraštruktúry, najmä ciest. To Islamisti nerobia. Nie z lenivosti, vedia totiž, že sa im to neoplatí v situácii, keď ich bombardujú a územie sa premenlivo nadobúda a stráca. No ISIS zabezpečil funkčnú políciu, hasičov, fungujú nemocnice aj rozvoz chleba. Ten bol dokonca štyrikrát lacnejší ako predtým, keďže ho dotovali zo znárodnených pekární a mlynov.

Za fajčenie odseknutie prstov, za bozkávanie smrť

Určite si pamätáte na správy o tom, ako sa správal Taliban v Afganistane voči svojim obyvateľom. Podobné veci zavádzal aj ISIS na svojom území. Žiadna zábava, hudba a ženy nesmeli vychádzať zo svojich domovov samé. Ten, kto bol prichytený, že fajčí, ISIS mu odsekli automaticky dva prsty, aby sa už cigarety nikdy nedotkol. Keby sa niekto bozkával s dievčaťom a neboli by manželia, hrozila im smrť. Život v kalifáte sa zmenil na strach z presného dodržiavania pravidiel.

„Tie zákony nemali nič spoločné s Islamom,“ povie Osama. „V Iraku sme zvyknutí sa nielen zabávať, ale aj dať si vodnú fajku či chodiť oblečený ako chceme,“ dodáva.

V kalifáte ženy museli chodiť v čiernom a žiadna časť tela nesmela byť odhalená. Počúvam príbehy, ktoré nepatria do tohto storočia, ale do stredoveku. Kým Osama rozpráva, za oknom sa mihá krajina, kde je vidieť jednu zničenú budovu za druhou. Tam vonku je armagedon. To sa však blížime do Mosulu, ktorý bol tiež hlavným mestom kalifátu. Ale to si povieme nabudúce.

Otvoriť galériu (15)