Verím, že ak máte za sebou 7 týždňov, všetko už je trochu jednoduchšie. Pokušení bolo mnoho. Boli sme na viacerých oslavách, návštevách, dokonca aj na chate, ale ani raz som nezhrešila. Musím vám povedať, že je to skutočne prvý raz, čo som počas nejakej „diéty“ vydržala a nedala si nič sladké.

Tento životný štýl ma úplne pohltil. Nehovorím, že som posadnutá tabuľkami na zadnej strane obalov, a že všetko kontrolujem. Jednoducho si len dávam väčší pozor na to, aké látky dostávam do tela. Ono odolať stolom, ktoré sú plné koláčov, slaného pečiva a povedzme nezdravých vecí nie je až také ťažké. Ťažké je odolať tým „zdravým sladkostiam“ ako sú sušené ovocie, orechy v horkej čokoláde, muffiny bez múky a podobne.

Samozrejme, že ak si občas doprajete aj takúto zdravú sladkosť, nemusíte sa hneď trestať v posilňovni alebo mať výčitky svedomia. Ono je to úplne prirodzené a nie je to žiadna katastrofa. Dôležitá je vaša pevná vôľa, to ako uvažujete, resp. začnete uvažovať a ten skvelý pocit z toho, že ste dokázali odolať a povedať nie. Hlavne sa nestresujte. Ak si aj dáte niečo sladké, nemôže vás to odradiť natoľko, že so všetkým skončíte a vrátite sa k pôvodnému stravovaniu. Tak sa nikdy nič nezmení. Neskôr, keď budete znovu stáť pred rozhodnutím, či si sladkosť dať alebo nie, uvidíte, že vás to posilnilo, a že môžete chybu napraviť. Stačí sa len rozhodnúť. Vedzte, že vášmu telu a mozgu nikdy nebude stačiť jedna malá kocka čokolády. Vždy budete chcieť viac.

Ak zhrešíte, skúste si urobiť do diáru krátke poznámky. Čo vám to dalo? Ako ste sa cítili neskôr? Máte pocit, že chcete viac? Ak to vo vás vyvolalo skôr negatívne pocity, pamätajte si to. Ak budete mať o týždeň, dva znovu chuť na sladké, vráťte sa k svojim poznámkam a možno vás to odradí.

Štúdie dokázali, že ak si ľudia odpustia a uvedomia si svoje prehrešky, pri najbližšej príležitosti odolajú pokušeniu lepšie. Verím, že to bude do budúcna aj môj, ale aj váš prípad.

Ďalšia vec, ktorá mi pomohla bola, že ako preventívne opatrenie proti neskorému jedeniu, som si vždy umyla zuby skôr. To znamená, že posledné jedlo dňa som mala okolo 6. Potom som si umyla zuby a už som nič iné nejedla, pretože som mala predsa umyté zuby. Niekomu to môže pripadať divné či smiešne, mne to pomohlo.

Za posledné dva týždne som si taktiež uvedomila, že je úplne zbytočné vysvetľovať moje stravovanie ľuďom okolo mňa. Vždy obhajujú svoje stravovanie a o inom nechcú ani počuť. Pravda, niektorých to zaujalo, počúvali a inšpirovali sa, no ešte vždy sa nájdu takí, ktorí sa tomu budú vysmievať. Nie je nič horšie ako ich neustále presviedčať o svojej pravde. Ak ste sa aj vy stretli s podobným postojom, nenechajte sa odradiť. Buďte stotožnení sami so sebou, majte svoje presvedčenie, žite podľa neho a buďte inšpiráciou pre druhých.