Určite mnohí správne tušíte, že za toto môže tak trochu evolúcia. Všetci dobre vieme, že človek, aby dosiahol súčasnú podobu, prešiel evolučne mnohými fázami. Čo je však veľmi fascinujúce, niektoré časti nášho tela, ktoré sú pre nás zbytočné, boli naopak veľmi užitočné u našich evolučných predkov. Pozrite sa s nami na prehľad takýchto „genetických zbytočností“ a zistite, či sú u vás tiež prítomné.

Dlhý dlaňový sval

Teraz s nami vyskúšajte toto. Položte si ruku na stôl tak, ako je to vidieť na obrázku.

Teraz spojte spolu palec s malíčkom, pričom zápästie mierne zdvihnete nahor.

Ak sa vám zjavil sval, tak ako na ľavej ruke na obrázku, znamená to, že máte na ruke, pre ľudí zbytočný, Dlhý dlaňový sval (Musculus palmaris longus). Tento sval je pozostatkom doby, keď naši dávni predkovia chodili ešte po štyroch nohách. Podľa odbornej literatúry má tento sval až 85 % populácie.

Čeľusť

Keďže nie je žiadne tajomstvo, že naši evoluční predkovia mali blízko k opiciam, tvar našej čeľuste sa teda zhoduje s tvarom, aký majú primáty.

Hýbanie ušami

Viete hýbať ušami? Niektorí z vás možno áno, ostatní jedine s pomocou vlastných rúk. Opäť je to nechcené dedičstvo evolúcie. Pre mnoho zvierat je pohyb ušami kľúčový pre určenie smeru odkiaľ prichádza zvuk.

U ľudí však mozog dokáže na základe rozdielov vo zvuku zachytenom obomi ušami určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza a toto prípadne upravovať otáčaním hlavy. Preto je hýbanie ušami u ľudí zbytočné a evolučne sa nevyvíjalo, aj keď schopnosť hýbať nimi niektorým ľuďom ostala.

Kostrč

Každý, kto si túto kosť narazil, dobre vie, kde sa nachádza. Pre tých, ktorí to nevedia, je to presne tam, kde by človek teoreticky mohol mať chvost. A v podstate, kostrč môžeme označiť za taký evolučný pozostatok chvosta.

Aj pri nej sa líšime. Niektorým ľuďom sa kostrč skladá len z troch stavcov, iní ľudia ich majú štyri, či dokonca päť. Na ľudskom embryu môžeme pekne vidieť tento „chvostík“, ktorý sa však pri vývine nerozvinie do miery skutočného chvosta.

Husia koža

Jav, známy ako husia koža, je opäť niečo, v čom sme si bližší so zvieratami viac, ako sme si ochotní pripustiť. Keď nám je zima, alebo nás niečo vyľaká, tak malé svaly, ktoré podopierajú chlpy na našej koži, sa stiahnu. To vytvorí na koži hrbolčeky, ktoré voláme husia koža. Rovnako tak reagujú aj zvieratá.

Ak im je zima, toto zježenie im pomôže lepšie udržať teplo, prípadne ak sú v ohrození, „zježenie“ ich zase urobí väčšími, čo môže predátora odohnať.

Tieto príklady nám krásne názorne ukazujú, akou dlhou cestou musel prejsť vývin človeka, aby dosiahol až súčasné štádium. Evolúcia nás prispôsobuje a formuje prostrediu, v ktorom žijeme a súčasti našej genetickej výbavy, ktoré nepotrebujeme, jednoducho potláča. No stále môžeme na sebe badať aj takéto viditeľné známky toho, z čoho v skutočnosti pochádzame. A nám neostáva nič iné, len obdivovať evolučný zázrak a silu prírody, ktorá dokázala z primátov žijúcich v korunách stromov vytvoriť súčasného moderného človeka.