Pri dostatočnom zaškolení sa ľudia môžu naučiť echolokácii. Vďaka vydávaniu zvukov dokážu interpretovať odrážajúce sa vlny zvuku, ktoré sa vracajú späť a na základe neho sa orientovať v priestore.
Iba 10 týždňov stačí na to, aby vedci dokázali naučiť účastníkov navigovať sa v bludisku a rozpoznávať veľkosť či orientáciu objektov pomocou odrazových vĺn zvuku pri klikaní. Experiment zahŕňal 12 účastníkov, ktorí boli od detstva slepí a 14 účastníkov, ktorí boli vidiaci, uvádza portál Science Alert.
Stačí krátky tréning
Aj keď sa echolokácia spája najmä so zvieratami ako sú netopiere či veľryby, aj niektorí ľudia dokážu ozvenu zvukov, ktoré vydávajú, napríklad klepkaním palice či lusknutím prstov využiť na orientáciu.
Napriek tomu, že to znie mimoriadne užitočne najmä pre nevidiacich ľudí, v súčasnosti iba veľmi málo z nich sa to aj učí. Odborníci na echolokáciu sa snažia už roky poskytovať informácie o tom, že sa to človek dokáže naučiť, no nová štúdia publikovaná v PLOS One ukazuje, že stačí iba jednoduchý a relatívne krátky tréning, aby sa to reálne naučil.
„Nenapadá mi žiadna iná práca s nevidiacimi účastníkmi, ktorá mala takú nadšenú spätnú väzbu,“ hovorí pre Medical Xpress psychologička Lore Thaler z Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii.
Počas 20 tréningov, ktoré trvali asi dve až tri hodiny, vedci zistili, že nevidiaci a slabozrakí účastníci, a to aj starí aj mladí, sa v echolokácii založenej na klikaní výrazne zlepšili.
Účastníci boli trénovaní, aby sa dokázali orientovať v bludiskách s chodbami usporiadanými do tvaru písmena T a so zákrutami v tvare U. Pomocou klikania sa v nich mali orientovať.
Na posledných stretnutiach mali účastníci testovať svoje schopnosti v bludisku, ktoré nikdy predtým nezažili. Aj keď sa nachádzali v neznámom prostredí, nárazov bolo menej, ako tomu bolo na začiatku programu.
Ozveny im pomáhali v lepšej orientácii ako pred začatím kurzu. Autori štúdie dokonca zistili, že títo novo vyškolení účastníci si v bludisku počínali takmer rovnako dobre, ako sedem odborníkov na echolokáciu, ktorí túto zručnosť budujú u seba už roky. V nasledujúcich testoch na určenie tvaru a orientácie určitých objektov si účastníci počínali dokonca rovnako dobre.
Rozdiely podľa veku
Aj štúdie z minulosti už ukázali, že echolokáciu je možné naučiť sa na školeniach, no táto štúdia do testov zahrnula aj nevidiacich a tiež ľudí rozdielneho veku. Mnohí ľudia s pribúdajúcim vekom strácajú zrak a sluch a čím je mozog starší, tým menej plasticky ovplyvňuje mozog. S pribúdajúcim vekom to môže sťažiť učenie nových zručností, no nie je to obmedzujúci faktor. Aj nevidiaci jedinci v štúdii vo veku 79 rokov dokázali budovať svoje schopnosti pri správnom tréningu.
Mladší účastníkom sa síce podarilo dokončiť prechod bludiskom rýchlejšie, no autori tvrdia, že školenie spôsobilo pozoruhodné zmeny bez ohľadu na vek účastníkov.
Tri mesiace po ukončení školenia nevidiaci účastníci povedali, že vďaka echolokácii sú viac pohyblivejší. V následnom prieskume 10 z 12 účastníkov uviedlo, že táto zručnosť im prospela v ich nezávislosti a pohode.
„Sme z toho veľmi nadšení,“ hovorí Thaler a dodal, že cítil zmysel v tom poskytovať informácie o echolokácii ľuďom. Zmysel v celom projekte vidí v pomoci nevidiacim ľuďom alebo aj tým, u ktorých dochádza k degenerácii zraku a časom oň prídu.
Nahlásiť chybu v článku