Syntetizovaná bola prvýkrát v roku 1938 švajčiarskym chemikom Albertom Hofmannom, ktorý skúmal využitie ergotových alkaloidov pre firmu Sandoz Laboratories. O jej halucinogénnych účinkoch sa však nevedelo do roku 1943, kedy ho Hofmann omylom skonzumoval. Vtedy sa zistilo, že už dávka o veľkosti 25 mg dokáže spôsobiť živé halucinácie.

LSD patrí do skupiny halucinogénnych drog. Pri bežne užívanej dávke v malom množstve dokáže ovplyvniť ľudské vnímanie, náladu i myšlienky. Pri požití väčšieho množstva zase spôsobuje vizuálne halucinácie či stratu vnímania času, priestoru a reality. Jeho kúzlo spočíva v ovplyvnení hlavných serotonínových receptorov.

Jeho čistá forma vyzerá ako biela kryštalická substancia bez zápachu. Normálna veľkosť jednej dávky je ale tak malá, že ju ľudské oko takmer nerozozná. Kvôli tomu sa zvykne šíriť hlavne formou malých, farebných papierikov či nálepok s pestrofarebnými obrázkami, ktoré sú napustené touto látkou. Papieriky sa následne vložia do úst a v nich sa látka cez žľazy rozpustí. Niekedy je zase látka napustená v kocke cukru či tabletkách, ktoré ju rozpustia v tele po prehltnutí. Existujú tiež gély, tie sa ale na európskom čiernom trhu takmer nevyskytujú.

História siaha od vojenských využití po psychologické experimenty

Kvôli podobnostiam účinku drogy s účinkovaním na špecifické časti psychózy bolo LSD užívané za účelom psychologického experimentovania od 40. rokov do konca 60. rokov. Medicínske účinky drogy neboli nikdy dokázané, situácia s experimentovaním ale viedla k obrovskému voľnému šíreniu drogy a jej vzoriek zadarmo firmou Sandoz Pharmaceuticals.

Prvýkrát sa LSD spopularizovalo v 60. rokoch. Ako píše portál Drug Free World, jedným z jeho zástancov bol psychológ Timothy Leary, ktorý podporoval rekreačné využívanie drogy americkými študentmi. Podporoval názor, že LSD je niečo na spôsob zapnutia, naladenia sa a vypadnutia („turn on, tune in and drop out“). Toto spôsobilo obrovské zvyšovanie prípadov zneužívania drogy, rovnako ako jej rozšírenie z Ameriky do Spojeného Kráľovstva, kde je dodnes počet užívateľov vyšší oproti priemeru.

Na drogu sa v určitej časti histórie otočila pozornosť západnej inteligencie a armády. Počas niekoľkých rokov našli v LSD potenciálnu chemickú zbraň, nakoľko si vláda uvedomila, že halucinogény by mohli byť teoreticky využité na zneistenie ich protivníkov. Experimenty, ktoré mali dokázať zmenu v osobnosti inteligentných terčov, rovnako aj za účelom kontroly celých más, pokračovali až do roku 1967, kým bola droga oficiálne zakázaná. Popularitu znovu nabrala v 90. rokoch, kedy sa začala zneužívať na rekreačné účely.

Do inej reality môže človeka zaviesť až na 12 hodín

Po požití látky bežným spôsobom – teda nálepkami či papierikmi – trvá príchod účinku zhruba pol hodiny až 45 minút. Následne začína človek cítiť prvé zmeny vnímania. Tie vyvrcholia niekedy medzi 2. a 4. hodinou od požitia, a celý stav klasicky odoznie po zhruba 12 hodinách.

Počas týchto hodín môže nastať všeličo – pri tejto látke je dôležitý prístup k stavu, v ktorom si ho človek dopraje. Hocijako vtipne to znie, základom pri halucinogénnych drogách je zodpovednosť. Účinky sa totiž môžu dostaviť v škále pozitívnych i negatívnych stavov.

Čo môže ovplyvniť, ako budeme vnímať stav na LSD?

• Prostredie: V zásade platí jedna podmienka – čím tichšie a bezpečnejšie, tým menej problémov. Najväčšie riziko nesie párty, na ktorej je veľa svetiel, veľa ľudí, málo vzduchu a hlasná hudba. Na „tripe“ je totiž každý zmysel ostrejší a to môže mať za následok to, že sa telo všetkých vnemov zľakne a začne zosilňovať negatívne emócie. Práve to vedie k „horror tripu“, kde môže osoba dostať paranoidné stavy, hororové predstavy či silnú úzkosť. Pri výbere tichšieho prostredia je riziko v bytoch na vysokom poschodí (nakoľko sa môže osoba pod veľmi silným vplyvom rozhodnúť, že vie napríklad lietať), voda, kopce, oheň či ostré predmety.
• Celkové vnemy: Veľmi rizikovým faktorom je tiež negatívny vnem. Napríklad také sledovanie hororového filmu môže človeka doviesť do okamžitej úzkosti a strachu, ktorý je zosilnený účinkom drogy.
• Kombinácia s inými substanciami a množstvo užitej drogy
• Spoločnosť: Pokiaľ sa v spoločnosti nachádza pod vplyvom LSD niekoľko ľudí, môže to znamenať katastrofu. Tieto osoby si totiž môžu navzájom spôsobiť potiaže s vlastným účinkovaním drogy a pokiaľ sa náhodou stane niečo zlé jednej osobe, vystraší to aj druhú.
• Psychický stav a mentálna stabilita: Je vysoko rizikové skúšať akúkoľvek formu halucinogénu, pokiaľ je niekto psychicky nestabilný. Jedinci s nestabilným mentálnym rozpoložením sú náchylnejší a užívanie je rizikovejšie, nakoľko halucinogény útočia práve na dopamínové či serotonínové centrá a dokážu pohnúť psychikou na dlhé mesiace. Preto je veľmi dôležité, aby neexperimentovali s halucinogénmi osoby, ktoré nie sú v dobrom štádiu života či majú v rodine geneticky dedičné psychické poruchy, ktoré napádajú vnímanie.

Čo sa deje počas účinkovania?

Po tom, čo prejde približne prvá pol hodina po užití papierika, začínajú najčastejšie symptómy ako zväčšenie zreničiek, pocit eufórie a šťastia, zrýchlené búchanie srdca, pocit tepla a zmeny vnímania. Vnímanie sa mení na rôznych úrovniach, zasahuje všetky zmysly a dokáže sa dostať do fázy audiovizuálneho halucinovania.

Tieto halucinácie môžu pretrvávať dlhé hodiny. Mnoho ľudí zažilo menej intenzívne halucinácie, ako napríklad pocit vlnenia priestoru či fatamorgány, prípadne zmena vnímania svetiel a farieb, tvarov či zvukov. Existujú prípady, kde ľudia popisovali astrálne skúsenosti – ako napríklad opustenie tela, či videli farbu hudby a hlasov. Niektorí tiež popisovali, že boli schopní „ochutnať hudbu“, alebo videli pevné objekty, ako menia tvar či farbu.

Čo hrozí na „horror tripe“?

„Horror tripom„ sa hovorovo nazýva stav, kedy droga zaútočí úplne naopak, ako mal užívateľ v pláne. Spôsobuje silný prílev negatívnych pocitov, z ktorých väčšinou prevažuje paranoja, strach, úzkosť či depresia. Pri neuváženom užívaní môže nastať prílev vnemov, ktoré mozog nebude mať šancu spracovať a dostane sa do štádia, kedy nastane obranná reakcia. Riziko stúpa s prostredím, v ktorom je mnoho vnemov (ako napríklad párty či klub) a všetkými ostatnými bodmi uvedenými vyššie.

Rovnako ako pri očakávanom účinku drogy, aj pri horror tripe sa stavy líšia a nedá sa jednoznačne pripraviť na to, čo osobu čaká. Vo veľkej miere súvisí tento negatívny dopad s už nevyrovnanými pocitmi. Na to, aby sa osoba do tohto stavu dostala, niekedy stačí pri prvom užití jednoduchý, neočakávaný vnem, ako napríklad ostrý zvuk, hudba či prelet hmyzu v očnom poli. Vysoká šanca upadnutia do horror tripu je aj pri prvoužívateľoch, nakoľko ešte mozog nebol droge vystavený a môže sa snažiť o obrannú reakciu.

Nakoľko sú totiž vnemy extrémne zosilnené, postačí naozaj málo k tomu, aby to mozog vyviedlo z miery. Napríklad nastane silná paranoja v momente, keď užívateľovi zazvoní telefón. Začne mať pocit, že ho niekto prenasleduje, chce ho dostať, k tomu môže LSD vytvoriť halucinácie, ako napríklad zvuk klopania na dvere, videnie bludov a tieňov, či pocit, že ho niekto sleduje.

Tieto pocity občas môžu dosiahnuť veľkú intenzitu, vtedy môže nastúpiť až paranoidná úzkosť, kedy užívateľ začne vnímať svoje okolie ako neprajné či zlomyseľné. Takéto prípady dokážu dohnať osobu pod vplyvom aj k pokusu o samovraždu. Do experimentovania s takýmto halucinogénom môže ísť človek s dobrým úmyslom, avšak občas sa za neskúsenosť a neinformovanosť dopláca veľmi tvrdo.

Môže mať užívanie doživotné následky?

Jedným z populárnych tvrdení o LSD je, že má samé o sebe spôsobovať schizofréniu – nie je to pravda. Môže ju však vyvolať. Rizikovou skupinou sú jedinci v stave latentnej schizofrénie – to je stav takzvanej neprejavenej schizofrénie, alebo schizofrénie v genetickom kóde. Pokiaľ má človek históriu schizofrénie či podobných geneticky prenosných porúch v rodine, užívanie LSD extrémne zvyšuje šancu na to, aby mu choroba prepukla. To dokonca aj vtedy, ak by mu za normálnych okolností neprepukla nikdy.

Hlavným dôvodom je to, že LSD spôsobuje neregulovaný prílev hormónov do mozgu a dodnes nie je do hĺbky preskúmané, ako veľmi tým dokáže mozog poškodiť či dlhodobo ovplyvniť. Pri prehnanom užívaní tiež dokáže spôsobiť psychózu (videnie halucinácií), tá môže trvať až niekoľko mesiacov po poslednej dávke, a pokiaľ osoba cez to bude brať drogu ďalej, dokáže poškodiť mozog natrvalo.

Fyzickú závislosť si telo na LSD nevytvára. V určitých prípadoch môže spôsobiť psychickú závislosť, je to ale extrémne zriedkavé. LSD je samo o sebe považované za rekreačnú drogu, niektorí ľudia ju dokonca pokladajú za niečo, čo im stačilo vyskúšať raz v živote a neplánujú sa k tomu už nikdy vrátiť. S tým súvisí aj skutočnosť, že sa bežne nedá užívať dlhodobo.

Nezvykne mať dojazdy v podobe zhoršeného mentálneho stavu. Nakoľko sa podáva v extrémne malých dávkach, taktiež v krvi ostáva len veľmi krátko. Vedľajšie účinky na doznievaní po LSD sa občas objavujú v podobe jemne porušeného vnímania či únavy a hladu, nakoľko si telo počas účinku prestane uvedomovať svoje fyziologické potreby. Ťažké následky zvykne mať len práve v prípade psychicky slabších jedincov, ktorým sa môže zvýšiť riziko depresie, úzkosti a podobne. Tí sú taktiež náchylní na silnejšiu psychickú závislosť.

Aby sme to zhrnuli, táto droga môže mať dlhodobé, niekedy až doživotné následky na zdravie v prípade už rizikových jedincov. Sama o sebe pri jednorazovom zážitku nedokáže spôsobiť ani schizofréniu, ani iné ochorenia. To ale neznamená, že je bez rizika. Dlhodobým užívaním zvyšuje aj zdravým jedincom riziko psychózy, ktorá je v niektorých prípadoch doživotnou diagnózou.

Situácia na Slovensku

Podľa ministerstva vnútra Slovenskej republiky každoročne na Slovensku prebehne 5 až 10 záchytov, počas ktorých sa zistí prechovávanie drogy LSD. Za rok 2019 bol počet záchytov 5, predchádzajúce roky o trochu viac (za rok 2018 ich bolo 7 a za rok 2017 celkovo 8 záchytov). Tieto čísla sú ale extrémne nízke v porovnaní s predpokladom skutočného počtu prípadov prechovávania drog, ktoré ale polícia a NAKA zachytiť nedokázala.

Ceny jednej dávky sa na Slovensku pohybujú od 5 do 20 eur, veľký problém je aj s potenciálnym miešaním iných drog do látky za účelom oklamania kupujúceho. Pouličné predaje tak razantne zvyšujú nebezpečenstvo vedľajších a neočakávaných účinkov.

Pokiaľ na Slovensku prichytia užívateľa, za prechovávanie na vlastné účely hrozí podľa trestného zákona Slovenskej republiky trest odňatia slobody až na tri roky. Pri prechovávaní, vyrábaní, užívaní či predaji sa tresty šplhajú do rôznych čísel a za záchyt sa trest môže vyšplhať až do výšky desať rokov.

Pokiaľ si človek nedá povedať, pri opakovanom chytení vám hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Ak predajom či sprostredkovaním spôsobí osoba ťažkú ujmu na zdraví či smrť, výška trestu sa pohybuje od 15 do 20 rokov a 25 rokov či doživotie hrozí tomu, kto takto konal ako člen nebezpečnej organizácie či skupiny.

Návrh na zníženie trestov zaznelo od liberálnych strán viackrát, no nikdy nie úspešne. Išlo prioritne o snahu zníženia trestov pre užívateľov ľahších drog (marihuany či hašišu). Dodnes ale vláda znenie zákonov nezmenila a sú platné vo väčšine prípadov na každý druh nelegálnej látky, ktorú človek na Slovensku prechováva. To znamená, že ak niekoho prichytia, podľa práva nebudú rozdeľovať, či mal pri sebe kokaín, marihuanu, LSD alebo heroín. Všetko to spadá do jednej kategórie a podľa toho sa k problému bude aj pristupovať.

Pozri aj:

Predával sa ako liek na detský kašeľ. Heroín je jedna z najsmrteľnejších drog na svete

AFD, Drug Free World, Healthline, PubMed, Drug Abuse