Tentoraz sa im však podarilo niečo neuveriteľné. Prvýkrát vytvorili v laboratóriu model ľudského embrya. Vďaka nemu sa výrazne posunie vpred výskum neplodnosti. Vedci budú môcť sledovať skoré štádiá vývinu dieťaťa bez toho, aby k tomu potrebovali skutočné embryá.
V laboratóriu vytvorili model embrya
Vedcom sa prvýkrát podarilo v laboratóriu vytvoriť dutý zhluk buniek, ktorý je možné prirovnať k ľudskému embryu v skorých štádiách vývinu, informuje portál Live Science. Umožnia vedcom skúmať príčiny neplodnosti či potratov. Na vytvorení blastocýst pracovali dva vedecké tímy súčasne, pričom použili rôzne metódy. O svojom úspechu informujú v štúdii publikovanej v časopise Nature Portfolio.
Jeden z tímov blastocystu vytvoril za pomoci kožných buniek dospelého človeka. Tie boli geneticky preprogramované tak, aby plnili funkciu buniek embrya. Následne umožnili bunkám rásť na 3D „lešení“, vďaka ktorému zhluk nadobudol tvar dutej sféry. Ako informuje Nature News, v ľudskom tele sa takýto útvar vytvorí približne štyri dni po tom, čo spermia oplodní vajíčko. V ďalších štádiách sa blastocysta usadí v maternici.
Druhý tím vedcov pracoval s pluripotentnými kmeňovými bunkami. Na kmeňové bunky aplikovali tzv. rastové faktory, vďaka ktorým vytvorili blastocystu podobne, ako prvý tím vedcov. Obom tímom sa podarilo dokázať, že ich blastocysty vytvorené v laboratóriu sa správajú podobne, ako skutočné blastocysty v ľudskom tele. Obsahujú tri typy buniek, z ktorých sa v neskorších štádiách vývinu postupne tvoria rôzne časti ľudského tela. Navyše, blastocysty dokázali implantovať do špeciálneho plastového obalu, ktorý má nahradiť funkciu maternice.
Vedcov trápi otázka etickosti
Aj keď sú blastocysty skvelé na výskumné účely, je nepravdepodobné, že by ich vývin pokračoval ďalej. Ako informuje Develompental Cell, aj keď vedci blastocystu implantovali do myšej maternice, bunky sa nedokázali ďalej deliť. Napriek tomu sú však vedci nadšení. Ako píše NPR, umožní im to lepšie preskúmať skoré štádium ľudského vývinu.
Nemalý problém však predstavuje etická stránka týchto experimentov. V Petriho miske sa totiž nachádzajú štruktúry, ktoré sa nápadne podobajú na ľudské. Čím viac sa zhluky buniek podobajú na ľudské štruktúry, tým je otázka etickosti pálčivejšia. Spoločnosť pre výskum kmeňových buniek (ISSCR) vytvorila pomyselnú hranicu, ktorá by sa pri výskume nemala nikdy prekročiť. Napríklad, s embryami sa nesmie experimentovať dlhšie ako 14 dní.
Cieľom je zabrániť tomu, aby sa experimentovalo na rozvinutejších a komplexnejších štruktúrach. Avšak výskum sa neustále posúva vpred a terajšie pravidlá nerátajú s embryami vytvorenými v laboratóriu. Pravidlá sa preto budú prehodnocovať už v máji tohto roka.
Nahlásiť chybu v článku