Sir Patrik Manson, iný priekopník v tropickej medicíne. Fotografia Claudea Barlowa nie je dostupná. Foto: Public Domain/علاء, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

V roku 1944 lekár Claude Barlow experimentoval s nebezpečnými motolicami.

Dejiny medicíny sú často spojené aj s činmi, ktoré by sme v našom modernom ponímaní mohli vnímať ako bizarné. Jedným z menej známych príbehov je aj výskum doktora Claudea Barlowa, ktorý takmer prišiel o život v záujme medicíny a natrvalo si poškodil zdravie. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Barlow bol lekár, ktorý sa zaujímal o výskum parazitických motolíc, konkrétne išlo o Schistosomu, nazývanú tiež krvnička, ktorá je pôvodcom ochorenia s názvom schistosomiáza, píše Rockefeller Archive Center. Toto ochorenie je bolestivé, často chronické a môže byť aj smrteľné. Pôvodca bol identifikovaný aj v egyptských múmiách starých viac ako 5000 rokov a spôsoboval ťažkosti nielen v dávnej histórii, ale mali s ním problémy aj vojaci v búrskych vojnách a ochoreniu sa nevyhli ani misionári či prieskumníci v Afrike.

Infikovaných 200 miliónov aj dnes

Ani dnes nie je schistosomiáza ničím výnimočným. Celosvetovo je infikovaných 250 miliónov ľudí — podľa WHO a ďalšie stovky miliónov sú vystavených riziku nákazy, pričom najviac ohrozuje ľudí v subsaharskej Afrike.

Schistosoma. Foto: グランピィ, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Existuje viacero druhov krvných motolíc, pričom niektoré napádajú močovú a pohlavnú sústavu, iné črevá či pečeň. Liečba v súčasnosti prebieha podávaním moderných liekov proti parazitom.

Príbeh doktora Barlowa začína podľa Publicism v 40. rokoch 20. storočia. Vo svete zúri 2. svetová vojna a doktor uvažuje, či nie je možné, aby americké vojská, ktoré pôsobia aj v oblastiach subsaharskej Afriky, mohli doniesť na územie USA infekciu so sebou.

Úplný vývojový cyklus parazita zahŕňal slimáky. Barlow sa pokúšal odoslať slimáky do Egypta, pričom chcel zistiť, či sa dokážu nakaziť. Problémom ale bola veľká vzdialenosť, ktorú zvieratá nezvládali a umierali. Barlow sa teda rozhodol pre plán B.

Životný cyklus parazita Schistosoma. Ilu: Public Domain

Ľudská obálka

Keďže posielanie slimákov zlyhalo, Barlow sa rozhodol, že on bude ten, kto bude slúžiť ako organizmus, ktorý parazita v sebe prepraví. Malo to aj výhodu, keďže nepotreboval žiadne vybavovanie licencií. V Egypte si nechal počas 21 dní prikladať na predlaktie larválnu formu parazita, konkrétne išlo o Schistosoma haematobium, druh napádajúci močovú sústavu.

Nebola to, mimochodom, jeho prvá skúsenosť s takýmto prenosom parazita. Už predtým urobil niečo podobné s črevnými motolicami Fasciolopsis buski v Číne. Po návrate domov ich potom vylučoval tráviacim traktom a rozposielal kolegom na štúdium.

Schistosoma. Foto: Bruce Wetzel (photographer). Harry Schaefer (phot, Public domain, via Wikimedia Commons

Už po ceste domov mu bolo zle, ejakulát mu zhnedol

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články