Väčšinou z bežnej populácie vytŕčajú kvôli svojim náboženským, politickým či sociálnym presvedčeniam. Vedeli ste však, že mozog extrémistu sa líši od mozgu bežného človeka vo viacerých aspektoch?
Presvedčenia v sebe máme hlboko zakorenené
Svoje názory a presvedčenia má v sebe väčšina ľudí hlboko zakorenené. Dokonca tak hlboko, že vzniká akýsi psychologický podpis, súbor čŕt, kognitívnych schopností a vlastností, ktoré extrémisticky zmýšľajúceho človeka definujú, píše portál Science Alert. Ako sa v štúdii publikovanej v časopise Philosophical Transactions of the Royal Society B vyjadrila psychologička Leor Zmigrod, mozgy extrémistov sa po bližšom preskúmaní na seba podobajú.
Podľa odborníkov je možné, že práve kognitívne vzorce, teda spomínaný psychologický podpis, vedú k tomu, že si človek osvojí extrémistickú ideológiu. Výskum napríklad ukázal, že extrémisti majú ťažkosti s komplexnými kognitívnymi procesmi. Extrémizmus je zas náhľad na svet, ktorý sa vyznačuje ostro stanovenými hranicami. Tie poskytujú zjednodušený náhľad na svet. Takéto ideológie, aj keď toxické, sú pre mozog extrémistu jednoducho ľahšie spracovateľné.
Líši sa pamäť, aj rýchlosť spracúvania informácií
Do nového výskumu sa zapojilo 334 ľudí, pričom okrem demografických údajov odborníci zaujímali aj ich politické či náboženské postoje. Tí istí účastníci sa predtým už zúčastnili nesúvisiacej štúdie, v rámci ktorej vedci skúmali ich kognitívne schopnosti, ako napríklad pracovnú pamäť, spracúvanie informácií či schopnosť učiť sa.
Následne vedci porovnali výsledky z kognitívnych testov s výsledkami zo štúdie, kde sa venovali politickým či sociálnym postojom. Zistenia boli vskutku zaujímavé. Ako informoval portál The Conversation, ukázalo sa, že ľuďom s extrémistickými postojmi sa príliš nedarilo v komplexných kognitívnych úlohách.
Napríklad, ľudia, ktorí zastávali názor, že násilie páchané na vybraných menšinách je v poriadku, mali slabšiu pracovnú pamäť. Boli impulzívnejší, ich stratégie na spracovanie informácií boli pomalšie a okrem toho, mali tendencie vyhľadávať senzácie. Etické hranice neváhali prekračovať ani ľudia, ktorí sa vyznačovali dogmatickým myslením. Podobne ako extrémisti sa vyznačovali vyššou impulzivitou.
Základ pre ďalšie výskumy
Ľudia vyznačujúci sa politickým konzervativizmom pomalšie spracúvali informácie. Okrem toho, neboli príliš veľkými fanúšikmi riskovania. Na druhej strane, liberálni účastníci preukázali schopnosť rýchlejšie spracúvať informácie a pri plnení kognitívnych úloh boli menej opatrní.
Jednoducho povedané, ak má mozog človeka ťažkosti so spracúvaním komplexných kognitívnych úloh, je pravdepodobnejšie, že si bude hľadať jednoduchšie cesty, ako chápať svet, a to napríklad extrémizmus. Tento výskum môže poslúžiť ako základ pre ďalšie štúdie. Vďaka tomu možno bude v budúcnosti jednoduchšie včas identifikovať ľudí, ktorí sú náchylní akceptovať extrémistické ideológie. Alebo sa vedcom možno podarí zistiť, vďaka čomu sú voči nim niektorí ľudia imúnni.
Nahlásiť chybu v článku