Úrady však neporiadok, ktorý napáchala činnosť kráľa kokaínu, upratujú ešte aj dnes. Dôkazom sú hrochy, ktoré ostali na jeho haciende. Hrozí, že zapríčinia ekologickú katastrofu.
Na Escobarovej haciende sa premnožili hrochy
Po smrti Pabla Escobara ostala na jeho kolumbijskej haciende súkromná zoologická záhrada. Ako informuje portál The Guardian, jej súčasťou boli aj štyri hrochy, ktoré sem boli dovezené ilegálne. Aj keď miestnym obyvateľom hrochy neprekážajú, zdá sa, že sa im tu darí až príliš dobre. Vedci sa totiž obávajú, že sa premnožia, zničia pôvodnú faunu a flóru a zapríčinia ekologickú katastrofu.
Muž, ktorý stál na čele kokaínového impéria, mal zvieratá očividne rád. Okrem hrochov si totiž dal priviezť aj žirafy, slony, kengury či inú exotickú zver. Keď Escobar v roku 1993 zomrel, nejedno zviera zahynulo. Hrochy však museli ostať na mieste. Mohli za to násilné nepokoje, ktoré v tom čase zmietali krajinu, ale aj fakt, že po logistickej stránke by bol prevoz hrochov jednoducho príliš komplikovaný.
Vláda sa pokúšala udržať hrochy pod kontrolou, len za posledných 8 rokov však ich počet narástol z 35 na 65 až 80. Vedci varujú, že takéto množstvo hrochov môže ohroziť biodiverzitu v oblasti. Okrem toho, častejšie môže dochádzať aj k nebezpečným stretom zvierat s človekom. Ak sa populácia hrochov nezačne okamžite prísnejšie kontrolovať, do roka 2035 by ich tu mohlo žiť až okolo 1 500.
Miestni obyvatelia ich milujú, o odstrele nechcú ani počuť
Samozrejme, s myšlienkou, že by sa množstvo hrochov malo kontrolovať, mnohí nesúhlasia. Pred niekoľkými rokmi sa zopár hrochov dostalo za hranice Escobarovej haciendy. Poľovníci jedného z nich zastrelili, čo spustilo vlnu kritiky. Miestni obyvatelia si totiž hrochov obľúbili najmä kvôli turistom, ktorí sú ochotní si za takúto atrakciu zaplatiť.
Minulý rok však jeden z hrochov napadol a vážne poranil miestneho farmára. Okrem toho, vrásky na čele robí vedcom aj kvalita vody, ktorú hrochy výrazne menia. Trávia v nej totiž väčšinu času a vyprázdňujú sa do nej, informoval časopis Ecology. Ak bude rast populácie pokračovať takýmto tempom, hrochy by mohli celkom vytlačiť niektoré endemické druhy zvierat, napríklad lamantíny. Hrochy totiž v Kolumbii nemajú prirodzeného nepriateľa, ktorý by ich ohrozoval a bránil tak populačnej explózii.
Situáciu okrem turizmu komplikuje aj zákaz, ktorý neumožňuje hrochy loviť. Vláda navrhla sterilizáciu hrochov, to je však nákladné a komplikované. Sterilizácia jediného hrocha môže trvať aj celé hodiny a vyžaduje si tím odborníkov. Okrem toho, miestni obyvatelia dávajú dobrý pozor na to, či sú hrochy naozaj len sterilizované a nikto im neubližuje. Vedci nemôžu o odstrele hrochov ani len nahlas hovoriť, inak sú označovaní za vrahov.
Nahlásiť chybu v článku