Čierne diery sú objekty vesmíru opradené mnohými záhadnými javmi. Existuje niekoľko typov čiernych dier, ktoré sa líšia vo viacerých ohľadoch. Je ale možné, aby sa človek do nejakej z nich vydal na cestu, tú by prežil a potom čiernu dieru študoval?
Táto otázka vznikla v mysli 12-ročného indického chlapca, ktorý sa ju následne opýtal na portáli The Conversation. Na odpoveď sa podujali dvaja odborní fyzici a to
Obaja študujú čierne diery, ktoré podľa nich patria k najhojnejším astrofyzikálnym objektom v našom vesmíre. Javia sa ako podstatná zložka vo vývoji vesmíru od Veľkého tresku až po súčasnosť a pravdepodobne mali vplyv aj na formovanie ľudského života v našej galaxii.
Dva typy čiernych dier
Vesmír je posiaty rôznymi druhmi čiernych dier. Môžu sa líšiť vo veľkosti a môžu byť elektricky nabité, rovnako ako elektróny či protóny v atómoch. Niektoré sa dokonca točia.
Pre zodpovedanie otázky nám stačia však v podstate dva základné typy čiernych dier. Jedna nerotuje a teda nemá kladný ani záporný náboj a má hmotnosť približne nášho Slnka. Druhý typ čiernej diery je supermasívna čierna diera s hmotnosťou miliónov či dokonca miliárd našich Sĺnk.
Okrem rozdielu v hmotnosti, rozlišuje tieto diery aj ich radiálna vzdialenosť, teda vzdialenosť od stredu „horizontu udalostí“. Horizont udalostí je beznávratným bodom. Všetko čo ním prejde, čierna diera pohltí a navždy zmizne z nášho známeho vesmíru.
Na horizonte udalostí je gravitácia čiernej diery taká silná, že ju nedokáže prekonať žiadna mechanická sila. Ani svetlo, čo je najrýchlejšia pohybujúca vec vo vesmíre, nemôže odtiaľ uniknúť. Kvôli tomu vznikol aj samotný názov „čierna diera“.
Menšia čierna diera by z človeka urobila špagetu
Radiálna veľkosť horizontu udalostí závisí od hmotnosti čiernej diery a je kľúčová pre to, aby človek prežil pád do nej. Pre čiernu dieru s hmotnosťou nášho Slnka, bude mať horizont udalostí polomer niečo vyše troch kilometrov.
Supermasívna čierna diera, napríklad taká, ktorá sa nachádza v strede našej galaxie, má však hmotnosť štyroch miliónov Sĺnk a horizont udalostí s polomerom 17 našich Sĺnk.
Niekto, kto by spadol do čiernej diery vo veľkosti Slnka, sa tak dostane oveľa bližšie k stredu čiernej diery pred prechodom horizontu udalostí, na rozdiel od pádu do supermasívnej čiernej diery.
Znamená to, že kvôli blízkosti stredu čiernej diery sa bude gravitačný ťah čiernej diery na človeka líšiť faktorom 1 000-miliárdkrát väčším medzi hlavou a špičkami. Inými slovami, ak by človek spadol do takejto čiernej diery, zažil by „špagetizáciu“ a bol by natiahnutý do dlhého tenkého tvaru podobnému špagete. Šance na prežitie by tak boli nulové.
Hostinná supermasívna čierna diera
Avšak osoba padajúca do supermasívnej čiernej diery na horizonte udalostí, by sa dostala do oveľa väčšej vzdialenosti od stredu čiernej diery a rozdiel v gravitačnom ťahu medzi hlavou a špičkami by bol takmer nulový. Osoba by sa nenatiahla na špagetu a pravdepodobne by to prežila.
Väčšina čiernych dier vo vesmíre je obklopená materiálom, ktorý obsahuje plyn, prach či iné častice. Tento materiál sa nazýva akrečný disk a je zvyčajne veľmi horúci a turbulentný. Prechod cez tento disk do čiernej diery by bol mimoriadne nebezpečný.
Pre bezpečný vstup do čiernej diery by bolo treba nájsť izolovanú čiernu dieru, ktorá sa neživí okolitým materiálom a nenachádza sa v jej okolí žiadny plyn či hviezdy.
Človek, ktorý by sa rozhodol študovať vnútro takejto čiernej diery a prišiel by v nej na veľké vedecké objavy, by si ich však musel nechať pre seba. Pamätajúc na to, že gravitačnému ťahu za horizontom udalostí nie je možné uniknúť, by sa človek odtiaľ nielenže nedostal, ale nedokázal by ani odtiaľ poslať žiadnu správu či informáciu. Prežiť by ale teoreticky mohol, samozrejme, ak by mal nejakým spôsobom zabezpečené veci nevyhnutné k životu.
Nahlásiť chybu v článku