Minulý rok sa neniesol v znamení pozitívnych správ. Takmer od začiatku roka sme denne čelili množstvu ťažkostí, od chorôb až po zlý stav ekonomiky. Ako to ovplyvnilo ručičky hodín oznamujúcich príchod konca sveta?
Ručičky ostávajú na tento rok nehybné
Život na Zemi je neustále v ohrození kvôli pandémiám, klimatickým zmenám, ale napríklad aj nukleárnym zbraniam. Aj rok 2020 bol pre nás nesmierne náročný. Ručičky Doomsday Clock (teoretický konštrukt hovoriaci o tom, ako blízko sa ľudstvo nachádza k zániku) však aj naďalej ukazujú 100 sekúnd pred polnocou, informuje Live Science.
Aktuálny stav hodín oznámili 27. januára odborníci z oblasti vedy a politiky počas virtuálneho stretnutia Bulletin of the Atomic Scientists (BAS). Aj keď je táto správa pozitívna, ľudstvo by malo byť opatrné. Hodiny totiž existujú už vyše 60 rokov a to, že sa ručičky ocitli 100 sekúnd pred polnocou, je alarmujúce. Je to najhorší výsledok za celú dobu existencie hodín. To znamená, že ľudstvo tak blízko k záhube nikdy po dobu existencie hodín nebolo.
V čase, keď bol koncept hodín prvýkrát uverejnený, ukazovali ručičky hodín 7 minút pred polnocou. Kým v tých časoch sa za najväčšiu hrozbu považovali nukleárne zbrane, v súčasnosti nás ohrozujú nielen klimatické zmeny, ale aj sociálne siete. Tie umožnili extrémne rýchle šírenie dezinformácií. Následkom toho sa výrazne podkopáva viera v skutočnú vedu. Hrozbu predstavuje aj fakt, že krajiny medzi sebou nespolupracujú. Politická situácia sa neraz vyhrocuje a vznikajú skupiny extrémistov.
Situácia sa nezlepšuje, vynakladáme málo úsilia
Ako informuje The Bulletin, súčasný stav hodín je zdvihnutým varovným prstom. Vedci varujú, že vynakladáme príliš málo úsilia na zníženie počtu nukleárnych zbraní. K výraznému zlepšeniu nedošlo ani vo sfére klimatických zmien a ani boj s pandémiou koronavírusu nie je príliš efektívny. V roku 2020 však bol pre ľudstvo koronavírus novinkou. Stal sa výzvou, ktorá ukázala, že väčšina krajín sveta na niečo také nie je pripravená.
V nejednej krajine sa vláda zbavila zodpovednosti, odmietla spolupracovať s inými krajinami a urobila len málo pre to, aby svojich obyvateľov ochránila. Aj keď pandémia napokon pominie, mali by sme byť pripravení na ďalšie prekážky, ktorým budeme musieť čeliť.
Krajiny investujú miliardy do nukleárnych zbraní
Ako sme spomínali, ďalším problémom sú klimatické zmeny. Aj keď množstvo uhlíkových emisií na začiatku pandémie pokleslo, sme opäť tam, kde sme boli predtým. Kým na začiatku roka 2020 množstvo emisií pokleslo o 17 %, ku koncu roka predstavoval rozdiel oproti predchádzajúcemu roku už len 4 %. Odborníci očakávajú, že po skončení pandémie bude situácia ešte vážnejšia.
Množstvo nukleárnych zbraní je podľa odborníkov jednoducho neakceptovateľné. Namiesto toho, aby sme ich eliminovali, hlavy štátov investujú miliardy do ich modernizácie. Rusko vlastní najmenej 1 000 nukleárnych zbraní, ktoré je možné odpáliť do niekoľkých minút. Svoj arzenál rozširujú aj krajiny ako Čína, Pakistan, Severná Kórea či India. Nukleárna vojna je reálnou hrozbou posledných 75 rokov, v roku 2020 sa však riziko, že k nej dôjde, zvýšilo.
Budúce generácie nám to neodpustia
Každý rok hrozbu, že svet zanikne, posudzujú desiatky odborníkov. Medzi nimi aj 13 laureátov Nobelovej ceny. V posledných rokoch sa ručičky k polnoci blížia závratnou rýchlosťou. V roku 2018 sa minútová ručička posunula k dvom minútam pred polnocou. Tak blízko k záhube sme sa naposledy ocitli v roku 1953, keď napätie medzi Amerikou a bývalým Sovietskym zväzom narastalo. Veľmoci v tom čase odpálili prvé vodíkové bomby.
V roku 2019 ručičky hodín zastali. V januári minulého roka sa však opäť pohli vpred. Znamenalo to, že svet je naozaj v katastrofálnom stave a ľudstvo si viac chýb nemôže dovoliť. Aj keď sa tento rok ručičky neposunuli, neznamená to, že hrozba pominula.
„To všetko, čo sme museli za posledný rok vydržať, je dôkazom toho, že už viac nie je priestor na plytvanie časom. Ak nič neurobíme, budúce generácie pre to nebudú mať pochopenie a neodpustia nám,“ vyjadrila sa na konferencii Ellen Johnson Sirleaf, bývalá libérijská prezidentka a členka WHO.
Odborníci dodávajú, že väčšina hrozieb vznikla následkom ľudskej činnosti. Je preto úlohou ľudí situáciu vyriešiť, a to čo najskôr. Máme na viac, ako len sledovať postupujúce ručičky hodín. Je najvyšší čas poučiť sa z minulosti a lepšie sa pripraviť na to, čo prinesie budúcnosť.
Nahlásiť chybu v článku