Nový dokument z dielne Netflixu s názvom Surviving Death niektorých možno zaujme, iných zas pobúri. Tvrdí však, že život po smrti je možné dokázať.
Zážitky blízke smrti
Seriál Surviving Death vznikol na základe rovnomennej knihy, ktorej autorkou je novinárka Leslie Kean, píše portál Live Science. Zaoberá sa zážitkami blízkymi smrti, seansami, lovením duchov či spomienkami z minulých životov. Dokument zrejme nejedného diváka zmätie. Jeho cieľom je totiž dokázať, že život po smrti naozaj existuje, zároveň sú však jeho súčasťou nepopierateľné klamstvá a podvody. Zvláštny je aj spôsob, akým sa venuje otázke viery a náboženstva. Viera totiž nie je niečo, čo by sa dalo vedecky otestovať, zmerať a dokázať.
Prvá epizóda seriálu sa venuje zážitkom blízkym smrti. Niektorí opýtaní sa takmer utopili, ďalší utrpeli vážnu alergickú reakciu, jedna z opýtaných zas takmer vykrvácala pri pôrode. Každý z opýtaných uvádzal, že počas tohto zážitku neupadli do bezvedomia, aj keď je známe, že aktivita v kôre mozgu klesá už niekoľko sekúnd po tom, čo ustane prívod kyslíka.
Niektorí ľudia popisovali jasné svetlo, iní sa stretli so svojimi mŕtvymi príbuznými a ďalší sa zas prepadali do akejsi farebnej priepasti. Niektorí videli tunel, iní zas videli lekárov, ktorí sa ich snažili resuscitovať.
Zážitkom blízkym smrti sa vedci venujú už roky a je možné, že človek nadobudne istú formu vedomia aj vtedy, keď to lekári neočakávajú. To však nie je dôkaz toho, že existuje život po smrti. Ako informuje štúdia, ktorá bola v roku 2018 publikovaná v časopise Frontiers in Psychology, ľudia, ktorí takmer zomreli, neraz popisujú podobný stav, ako dokáže privodiť užitie psychedelickej látky známej ako DMT. V štúdii z roku 2019 sa dočítate, že DMT produkuje aj mozog cicavcov a u potkanov sa podarilo dokázať jeho zvýšenú hladinu v čase srdcovej zástavy.
Pre vedcov je záhadou aj samotná smrť
Mechanizmus zážitkov blízkych smrti zatiaľ ostáva nepochopený a pre vedcov je záhadou aj samotná smrť. Vedcom sa však napríklad podarilo zistiť, že množstvo ľudí má po takomto zážitku v istom momente halucináciu, v ktorej ich mučia démoni. Nejde však o mučenie a halucinácia sa pravdepodobne spája s nepríjemným pocitom z toho, keď je pacient odpájaný od umelej pľúcnej ventilácie.
V roku 2014 však časopis Resuscitation uverejnil zvláštnu štúdiu. Pacient, ktorého práve oživovali, si dokázal detailne vybaviť, čo s ním lekári robili a pamätal si aj to, ako jeden zo zdravotníkov zavolal na pomoc kolegov. Približne 10 % ľudí, ktorí sa priblížili k smrti udáva, že mali pocit, ako keby sa vznášali nad vlastným telom a snahu lekárov o záchranu pozorovali z výšky.
Vedci tento jav v súčasnosti testujú tak, že do miestnosti, kde pacienti bojujú o život, prinesú počítač ako zdroj špecifických zvukových a vizuálnych podnetov. Ak pacient opäť nadobudne vedomie, lekári sa ho na dané podnety opýtajú. Zo 165 resuscitovaných pacientov lekári vyspovedali 21, pričom len 1 z nich si dokázal vybaviť zvukový podnet z času resuscitácie.
Kým sa však odborníci snažia získať vedecké dôkazy, dokument Surviving Death hranicu medzi vedou a pseudovedou plnou duchov akosi zmazal. Napriek tomu však môže byť zážitok blízky smrti jedným z najdôležitejších zážitkov vôbec. Jeden z účastníkov dokumentu takmer zomrel na následky silnej alergickej reakcie. Počas resuscitácie sa mu zdalo, že ho navštívil jeho zosnulý otec, s ktorým mal komplikovaný vzťah. Otec ho však objal, vďaka čomu muž po prebudení nadobudol pocit pokoja a zmierenia.
Je možné vedecky dokázať reinkarnáciu?
Kým zážitky blízke smrti je možné do istej miery skúmať aj vedecky, pri ďalších témach, ktorým sa dokument venuje, to už možné nie je. Napríklad, ako vedecky dokážete, že niekto naozaj cíti prítomnosť duše zosnulého? Ako je možné vedecky dokázať, že je možná reinkarnácia?
Dokument napríklad priznáva, že ľudia, ktorí sa vydávajú za médiá, v skutočnosti nevedia o duchoch zosnulých nič. Všetko, čo o príbuzných vedia, si vyhľadali prostredníctvom sociálnych sietí. Zároveň je však súčasťou dokumentu konštatovanie, že médiá to teraz majú veľmi náročné. Kvôli sociálnym sieťam totiž nikto neverí, že ich komunikácia s dušami zosnulých je skutočná.
Dokument ukazuje, že ak niečomu človek veriť chce, tak uverí. Človek totiž potrebuje chápať, čo sa okolo neho deje a občas hľadá vysvetlenia tam, kde v skutočnosti žiadne nie sú. V blízkej budúcnosti veda existenciu posmrtného života určite nevyvráti ani nepotvrdí. Viera v posmrtný život však môže poslúžiť ako emocionálna barlička pre tých, čo stratili svojich milovaných.
Nahlásiť chybu v článku