Pravidelne nás zaplavujú informácie o tom, že flóra a fauna vymiera, klimatické zmeny situáciu vôbec nezlepšujú a takmer na každom kroku nájdete množstvo odpadu. Do značnej miery je za to zodpovedný človek. Dobrovoľné hnutie za vymieranie ľudí si myslí, že riešením je prestať plodiť potomstvo.
Ľudia by mali dobrovoľne vymrieť
Dobrovoľné hnutie za vymieranie ľudí (Voluntary Human Extinction Movement -VHEMT) vzniklo ešte v roku 1991, no vie o ňom len málokto. Jeho zakladateľom je aktivista Les U. Knight, aj keď na stránke hnutia nájdete informáciu, že hnutie oficiálne nikto nezaložil, Knight mu len dal meno a myšlienka je stará ako samotné ľudstvo.
Prostredníctvom stránky VHEMT samotné hnutie upozorňuje, že sú hnutím, nie organizáciou a tvoria ho ľudia, ktorí sa chcú vlastným spôsobom pričiniť o záchranu planéty. Nie sú to však antisociálni mizantropi, ktorí by nenávideli ľudstvo ako také. Sú to ľudia, ktorí veria, že vyhynúť by nemali milióny živočíchov a rastlín, vyhynúť by mal homo sapiens, teda človek.
Cieľom hnutia je upozorniť ľudí na to, že nás je na svete priveľa a takto to ďalej pokračovať nemôže. Ako uvádza portál Wordlometers, na Zemi žije už takmer 8 miliárd ľudí, no zdrojov nepribúda, ba práve naopak. Nezodpovedným správaním spôsobujeme, že fauna a flóra je na tom každý rok čoraz horšie. Okrem toho, Zem na rozdiel od populácie nerastie, čo znamená, že ľudia nemôžu pribúdať do nekonečna. Na Zemi nie je priestor a ani dostatočné množstvo zdrojov pre také obrovské množstvo ľudí.
Na Zemi je nás priveľa
K prudkému populačnému rastu došlo po priemyselnej revolúcii. V tom čase populácia dosiahla prvú miliardu. Stačilo však ďalších 130 rokov na to, aby do roku 1930 na Zemi pribudla ďalšia miliarda ľudí. O 30 rokov neskôr, v roku 1960, žili na Zemi už 3 miliardy ľudí. Zdá sa, že v posledných rokoch sa rast populácie mierne spomalil. Podľa odhadov potrvá približne 200 rokov, kým na Zemi pribudne ďalšia miliarda obyvateľov. Podľa hnutia VHEMT však takéto spomalenie na záchranu planéty nepostačí.
Hnutie dodáva, že zakaždým, keď sa človek rozhodne nepriviesť na svet ďalšieho potomka, ktorý bude v dospelosti pravdepodobne trpieť nedostatkom priestoru a možností, predstavuje to svetielko nádeje pre život na Zemi. Ak sa ľudia rozhodnú, že sa prestanú množiť, biosféra dostane priestor na obnovenie a uzdravenie sa.
Mnoho ľudí si myslí, že ide o akýsi bizarný zmysel pre humor. Na svojej stránke však hnutie upozorňuje, že situácia je vážna, aj keď členovia VHEMT sa humoru nebránia. Dôležité je hľadieť na situáciu realisticky a uvedomiť si, čo všetko človek už planéte a životu na nej spôsobil. Pri otázke, či má hnutie akúkoľvek šancu na úspech sa jeho členovia vyjadrili, že každý jeden človek, ktorý sa rozhodne neplodiť potomstvo, je považovaný za úspech a malý krok vpred.
V Austrálii čoraz viac ľudí zvažuje vazektómiu
Dôkazom, že to niektorí ľudia myslia vážne, je fakt, že Austrália má druhý najvyšší počet vykonaných vazektómií, píše portál LAD Bible. Medzi ľuďmi, ktorí sa pre toto riešenie rozhodli, je podľa ABC Radio množstvo vegánov, ktorí chcú takýmto spôsobom pomôcť chrániť životné prostredie. Najčastejšie vazektómiu podstupujú mladí ľudia vo veku od 18 do 28 rokov. Kým kedysi bolo žiaduce mať 3 či 4 deti, v súčasnosti sa množstvo ľudí rozhodne nemať deti vôbec alebo mať len jedno dieťa.
Samozrejme, nie každá krajina vykonáva vazektómie tak ochotne, ako Austrália. Napríklad, vo Francúzsku boli vazektómie zakázané až do roku 2001, pretože boli považované za zmrzačenie mužského pohlavného orgánu. S úrovňou vzdelania by sa však mali meniť aj postoje týkajúce sa týchto tém.
Extrémom sú antinatalisti
Cieľom hnutia VHEMT nie je prikazovať či moralizovať. Súčasťou hnutia sú dobrovoľníci, ktorí súhlasia s tým, že riešením je neplodiť deti, pričom môžu mať rôzne politické názory či vierovyznanie. Extrémom sú v tomto smere antinatalisti, podľa ktorých narodenie človeka nie je dôvodom na radosť, ba práve naopak. Plodenie potomstva považujú za morálne nesprávne. Niektorí ľudia zachádzajú tak ďaleko, že sú schopní zažalovať vlastných rodičov preto, lebo ich splodili.
Ako píše portál BBC, dôkazom je 27- ročný muž Raphael Samuel. Ten na rodičov podal žalobu preto, lebo sám sa nikdy narodiť nechcel. Ako píše The Guardian, ľudskú existenciu považuje za bezvýznamnú a plnú utrpenia a rodičia vážne pochybili tým, že ho splodili. Zvláštne je, že Samuel je so svojim životom spokojný a s rodičmi má blízky vzťah. Chcel však poukázať na to, aké je nesprávne plodiť potomstvo.
Nahlásiť chybu v článku