Poznáte to aj vy. Už dlhú dobu ležíte v noci v posteli, no spánok neprichádza. Pozrite sa na hodiny a pri predstave toho, čo musíte na druhý deň vykonať, sa ešte viac vydesíte, ako to budete zvládať, sa vám nedá zaspať. V tom momente sa možno rozhodnete pre osvedčený trik a to je počítanie ovečiek. No niektorí ľudia sa na takéto niečo nemôžu spoľahnúť.
Predstaviť si napríklad ovečky ako preskakujú plot, je pre nich nemožné. Tomuto zriedkavému a zle chápanému stavu sa hovorí afanázia, informuje portál Science Alert.
Aj keď ľudia s afanáziou dokážu opísať ovcu a pamätať si, ako vyzerá, nedokážu si niečo predstaviť v mysli bez toho, aby to skutočne videli. Afanázia je teda neschopnosť vyvolať mentálny obraz niečoho z pamäti. A je jedno, či už je to tvár milovaného človeka, nejakého miesta, alebo napríklad skákajúcich ovečiek.
Definovaná až v roku 2015
Afanázia bola prvýkrát opisovaná už v 19. storočí, no tento neobvyklý stav bol správne definovaný až v roku 2015.
Niel Kenmuir bol prvý človek, ktorý o svojich skúsenostiach s afanáziou hovoril v roku 2015 po zavedení tohto termínu. Pre BBC povedal, že vedel, že je iný. Svoj stav opisoval práve na počítaní ovečiek. „Nevidel som žiadne ovce skákať cez ploty, nemohol som teda nič počítať.“
Aj keď afanázia môže spôsobovať problémy pri počítaní ovečiek pri spaní, stav nemá žiadny zjavný vplyv na tvorivosť alebo predstavivosť človeka. Iba niektorí ľudia hlásia problémy s vizuálnou pamäťou.
Väčšina ľudí s afanáziou žije bežný život a mnohí si až do dospelosti neuvedomia, že sú iní. Niektorí ľudia s afanáziou majú dokonca aj vizuálne sny, aj keď nie všetci.
Priestorová pamäť je v poriadku
Dôležité je, že stále dokážu popisovať a rozpoznávať tváre a miesta, čo ukazuje, že ich verbálna predstavivosť a priestorová pamäť nie sú nijak zasiahnuté.
Aj najnovšia štúdia uverejnená v časopise Cortex, podporuje túto hypotézu. V experimente bolo 103 účastníkom zahrňujúcich ľudí s afanáziou a tiež bez nej, ukazované fotografie troch obývačiek a boli požiadaní, aby na papier nakreslili, čo vidia. Raz mali pred sebou fotografiu, inokedy ale nie. Potom boli výkresy posudzované 2 795 online hodnotiteľmi.
„Dôležité je, že pri kreslení priamo z obrázka sme nepozorovali žiadne významné rozdiely medzi kontrolnými a afanastickými účastníkmi štúdie. To naznačuje, že rozdiely sú špecifické iba pre pamäť a neovplyvňujú úsilie, schopnosti kreslenia alebo percepčné spracovanie,“ uvádzajú autori.
V skutočnosti, aj medzi ľuďmi s afanáziou našli umelecké vlohy. Keď však obrázok miestnosti nebol k dispozícii, tak ľudia s afanáziou mali ťažkosti dokresľovať objekty. Celkovo 61 účastníkov s afanáziou si spomenulo na podstatne menej detailov a ich kresby boli menej farebné, pričom ich viac popisovali. Jedna osoba napríklad napísala slovo „okno“ namiesto toho, aby ho nakreslila.
Mali aj výhodu
Pacienti a afanáziou však preukázali rovnakú priestorovú presnosť ako kontrolná skupina. Vykazovali ale menšiu chybovosť pamäte v porovnaný s kontrolnou skupinou. Podľa vedcov je to pre ich slovné vyjadrenia či iné kompenzačné stratégie, vďaka ktorým predchádzajú vytváraniu falošných spomienok.
Vedci uviedli príklad osoby z kontrolnej skupiny, ktorá do miestnosti pridala klavír, ktorý tam nemal byť.
Výsledky štúdie naznačujú, že ľuďom s afanáziou síce chýba vizuálny obraz, ale majú neporušenú priestorovú pamäť. Na zistenie toho, čo sa deje na neurologickej úrovni bude potrebných viac výskumov. Vedci si ale myslia, že u osôb s vrodenou afanáziou by mohlo dochádzať k podobnému javu ako pri ľudí s vrodenou slepotou. Dokážu síce popísať a orientovať sa v usporiadaní v miestnosti, aj keď ju nemôžu vidieť.
„Jedinci a afanáziou majú jedinečný duševný zážitok, ktorý nám môže poskytnúť základné poznatky o povahe obrazov, pamäte a vnímania,“ uzatvárajú vedci.
Nahlásiť chybu v článku