Aj keď na Mars sme sa zatiaľ ešte nedostali, získali sme množstvo cenných informácií. Podarilo sa to aj vďaka experimentom, ktoré boli vykonané priamo vo vesmíre.
Ako sa správa skafander vypustený do vesmíru?
Na internete bolo uverejnené video, na ktorom je možné vidieť, ako sa skafander vznáša vesmírom, píše portál Science Alert. Vyzerá to ako záber vystrihnutý z hororového filmu, v skutočnosti však išlo o experiment, počas ktorého bol ruský skafander Orlan prázdny. Skafander dostal prezývku Ivan Ivanovitch alebo pán Smith a bol vypchatý oblečením a rádiovým vysielačom.
Odborníci sa nazdávali, že starý skafander môže poslúžiť ako satelit. Experiment sa začal 3. februára v roku 2006, úspešný však bol len čiastočne. Posledný signál zo skafandra bol totiž zaznamenaný 18. februára. Skafander sa potom len tak vznášal vo vesmíre, až kým sa nedostal do atmosféry Zeme. Zhorel 7. septembra v roku 2006.
Kladivo a pierko
Galileo Galilei bol známy tým, že ho fascinoval pohyb telies. Ten skúmal napríklad tak, že telesá rôznej hmotnosti púšťal zo šikmej veže v Pise. Na Zemi sa telesá musia vyrovnávať s odporom vzduchu, čo sa však stane vo vesmíre?
Odpovede hľadal v roku 1971 David Scott, člen posádky Apollo 15. Vzal geologické kladivko a pierko a spustil ich z výšky 1,6 metra. Na povrch Mesiaca dopadli obe telesá v rovnakom čase, píše NASA. Mimochodom, kladivko a pierko sa na Mesiaci nachádzajú do dnešného dňa.
Šumivá tabletka
Ak na palube vesmírnej stanice „vylejete“ vodu z fľaše, bude sa vznášať a vytvorí akúsi vodnú guľu. V roku 2015 sa však astronaut Scott Kelly rozhodol, že bublinu zafarbí potravinárskym farbivom. To však nebolo všetko, do bubliny umiestnil šumivú tabletu a sledoval, čo sa bude diať. Experiment zaznamenal na video, pozrieť si ho teda môžete aj vy.
Ako sa vo vesmíre správa oheň?
Vo vesmíre sa inak správa nielen voda, ale aj oheň. Pri skúmaní toho, ako sa v mikrogravitácii správa oheň, nejde len o zábavku. Človek totiž nikdy nevie, čo sa môže stať a v prípade, ak na vesmírnej stanici vypukne požiar, nechcete byť nepripravení. NASA preto už roky skúma, ako sa vo vesmíre správajú rôzne horľaviny a akým spôsobom je možné požiare uhasiť.
Pavúky vo vesmíre
V roku 2011 sa vedci rozhodli zistiť, ako sa pavúky dokážu prispôsobiť vesmírnym podmienkam. Dva pavúky Trichonephila clavipes menom Esmeralda a Gladys sa preto na 45 dní ocitli na palube ISS. Pavúky mali vytvorené špecifické podmienky tak, aby sa napríklad udržalo zdanie, že sa stále strieda deň a noc. Konštantná bola aj teplota a vlhkosť a kŕmené boli vínnymi muškami.
Pavúky sa novým podmienkam prispôsobili, akoby sa nič nedialo. Naďalej splietali svoje pavučiny a lovili mušky. Jediné, čo sa zmenilo, bol tvar pavučín. Tie boli viac ploché a okrúhle a viac symetrické, ako tie na Zemi. Esmeralda návrat na Zem neprežila a Gladys napokon nebola samička, ako sa predpokladalo ale samček.
Ako zvládnu pobyt vo vesmíre korytnačky?
Okolo roku 1960 ešte nebolo jasné, čo sa s človekom stane, keď sa dostane blízko k Mesiacu. V roku 1968 preto Sovietsky kozmický program vyslal do vesmíru dve korytnačky. Spoločnosť im robili baktérie, riasy, vínne mušky a bábika so senzormi, ktoré merali radiáciu. Ako píše Repository, korytnačky boli do vesmíru vyslané 15. septembra a späť na Zem sa vrátili 21. septembra.
Problémom však bolo, že odo dňa, kedy sa korytnačky dostali do vesmíru, až po deň, kedy sa vrátili do Moskvy, ich nikto nekŕmil. 39 dní bez jedla by nepadlo dobre nikomu. Ukázalo sa, že pobyt vo vesmíre na zvieratá vplýval len málo, viac im uškodila hladovka.
Stromy na Mesiaci
Vedcov zaujímal nielen vplyv vesmíru na zvieratá, chceli vedieť aj to, ako vplýva na rastliny. Súčasťou misie Apollo 14, ktorá odštartovala v roku 1971, bolo preto aj 500 semien. Cieľom bolo zistiť, či semená, ktoré pobudnú vo vesmíre, dokážu následne na Zemi vyklíčiť a či z nich vyrastie strom. Testu bolo podrobených podľa NASA 5 druhov stromov, pričom sa ukázalo, že medzi stromami, ktoré vo vesmíre neboli a medzi tými, ktoré boli, nebol badateľný počas rastu žiaden rozdiel.
Nahlásiť chybu v článku