Na svete azda neexistuje človek, ktorý by nepočúval hudbu. Práve táto činnosť má na život človeka nemalý vplyv a mnohé štúdie jasne preukázali, že počúvaním hudby si dokonca dokážeme prilepšiť na zdraví. Najnovšia štúdia vedcov však tiež preukázala, že niektoré pocity, ktoré v nás hudba vyvoláva, je možné vidieť aj na aktivite mozgu.
Či už milujete tvrdú rockovú muziku, metal, elektroniku alebo klasickú tvorbu veľkolepých hudobných skladateľov, je jasné, že daný žáner počúvate najmä preto, že sa vám páči. V mnohých ohľadoch vám počúvanie hudby dokáže doslova spôsobiť rôzne pocity, ktoré sa prejavia napríklad „postavením“ chĺpkov na rôznych častiach tela.
Pocity, akoby vám prešiel pri počúvaní nejakej piesne mráz po chrbte, sú pomerne bežné a podľa najnovšej štúdie, o ktorej informuje web Science Alert, je to dokonca viditeľné aj vo vašom vnútri.
Dve fázy zimomriavok
Samozrejme, za všetkým treba hľadať mozog. Práve ten totiž tento spomínaný pocit v jednotlivcoch vyvoláva. Vedcom sa dokonca už dávnejšie podarilo popísať, ako k jeho vyvolaniu dochádza. Čo však nevedeli, bolo, či je možné tento pocit možné zachytiť meracími prístrojmi. Na to sa preto zamerali pri najnovšom výskume.
Za pomoci 18 participantov – 11 žien a 7 mužov – a vysoko citlivého EEG, merali vlny elektrickej aktivity v ich mozgoch pri počúvaní hudby cez slúchadlá a elektródami na ich hlavách. Ich úlohou bolo vypočuť si 15-minútový zostrih zhruba 90-sekundových hudobných ukážok. Niektoré ukážky boli zo skladieb, ktoré participanti zbožňovali a pravidelne im spôsobovali zimomriavky, iné zas vybrali vedci.
Už predchádzajúci výskum ukázal, že zimomriavky pri počúvaní hudby mozog vyvoláva v dvoch fázach – pri prvotnom očakávaní zo začiatku piesne, keď sa jej atmosféra akoby buduje a potešenie z počúvaného sa zvyšuje a hneď potom, ako dôjde k akémusi vrcholu, nastáva druhá fáza.
Úloha dobrovoľníkov na výskume bola hlásiť každý prichádzajúci pocit zimomriavok výskumníkom, aby ho dokázali pomocou EEG zaznamenať. Vďaka tomu vedci zistili, že tento pocit trval zakaždým v priemere približne 9 sekúnd. Pri pohľade na hodnoty z EEG však boli vedci schopní zistiť aj ďalšie zimomriavky, ktoré účastníci necítili.
Hudbu prežívame rovnako
Ako sa vedcom podarilo zistiť, na to, aby ste pocity zimomriavok pri počúvaní hudby mali, nemusíte byť hudobný znalec. Výsledky z EEG potvrdili, neexistuje medzi týmto žiadna korelácia, takže ak vám hudba nedokáže postaviť chĺpky na rukách, hudbu si dokážete vychutnať rovnako ako ten, čo tieto pocity zažíva.
Ukázalo sa však aj to, že práve takéto pocity sú dôkazom toho, že sa ľuďom pri počúvaní hudby zvyšuje mozgová aktivita a táto činnosť dokáže vyvolať množstvo pozitívnych pocitov. To znamená, že vám dokáže napríklad zlepšiť náladu.
Je hudba pre život ľudí nevyhnutná?
A k čomu to bolo vlastne všetko dobré? Vedci budú môcť túto techniku výskumu využívať aj pri iných situáciách – napríklad zistiť, či podobné pocity ako pri počúvaní „štúdiovej hudby“ zažívajú ľudia aj pri jej počúvaní napríklad na koncertoch, alebo napríklad či sa nejako mení mozgová aktivita, ak hudbu počúvame vo verejných priestoroch alebo v skupinách. Práve pri takýchto scenároch by sa totiž mohlo odhaliť, že hudba je vlastne pre život ľudí nevyhnutným prostriedkom na zlepšenie nálady či vnútornej pohody – kedykoľvek a kdekoľvek.
Nahlásiť chybu v článku