Predstavte si však, že by ste boli nútení odtrhnúť si vlastný prst. Presne to a množstvo ďalších poranení a bizarností prežil Adrian Carton de Wiart, ktorý si vďaka tomu vyslúžil prezývku nezničiteľný vojak.
K vojsku sa pridal pod falošným menom
Celým menom Adrian Paul Ghislain Carton de Wiart sa narodil 5. mája v roku 1880 do rodiny aristokratov, rodičom s belgickými a írskymi koreňmi. Adrianova matka zomrela, keď mal chlapec len 6 rokov a po tejto tragickej udalosti sa so svojím otcom presťahoval do Egypta.
Tu nepobudol príliš dlho, jeho nevlastná matka ho totiž poslala do internátnej školy do Anglicka, kde mal neskôr študovať právo na Oxfordskej univerzite. Školu napokon nedokončil, vo veku 20 rokov sa pridal k armáde, aby však mohol nastúpiť, o svojom veku klamal a tvrdil, že má 25 rokov. Okrem toho, nemal ani britské občianstvo a nemal súhlas od svojho otca, potrebné dokumenty si preto sám podpísal a prihlásil sa pod falošným menom.
Spolu s britskou armádou slúžil počas tzv. Búrskej vojny v Severnej Afrike a v tomto období Adrian ani len netušil, čo všetko počas nasledujúcich rokov prežije. Okrem Búrskej vojny slúžil počas svojej takmer 60 rokov trvajúcej kariéry aj v prvej a v druhej svetovej vojne, dostal sa z koncentračného tábora, prežil niekoľko pádov lietadla a poranenia, ktoré by zlomili nejedného muža.
Prežil množstvo neuveriteľných poranení
Ako informuje portál RDG Museum, počas bojov medzi rokmi 1902 až 1916 prišiel Adrian nielen o ľavé oko, ale aj o časť ucha a o ľavú ruku. Do ľavej ruky ho postrelili v roku 1915 počas druhej bitky o Ypres. Ruka bola natoľko poškodená, že sa nedala zachrániť, lekári však robili, čo mohli. Spočiatku odmietali amputáciu a keď Adrianovi na jeho žiadosť odmietli amputovať dva poškodené prsty, odtrhol si ich sám. O rok neskôr mu chirurg napokon odstránil celú poškodenú časť ruky.
Lekári mu vyrobili aj sklenené oko, to mu však prekážalo natoľko, že ho údajne vyhodil z okna počas jazdy v taxíku a radšej si zvolil čiernu pásku. Navyše, bol postrelený aj do brucha, do členka, do panvy a do rozkroku a tesne po bitke o Ypres ho pri Somme strelili do zadnej časti lebky. Náboj však tesne minul miechu a Carton de Wiart sa napokon zotavil aj z tejto série poranení.
Práve počas tohto obdobia získal aj svoje prvé ocenenie za nebojácnosť a odhodlanie bojovať za svoju vlasť za každú cenu. Aby sa zo zranení zotavil, musel sa vrátiť do Anglicka. Carton de Wiart sa po každom zranení zotavoval v sanatóriu Park Lane, kde ho po niekoľkých príležitostiach poznali tak dobre, že mal neustále pripravené vlastné pyžamo pre prípad, že by sa vrátil opäť s ďalším poranením. Zranenia ho však nikdy neodradili, na front sa vždy chcel vrátiť čo najskôr, píše portál Historynet.
Počas prvej svetovej vojny, v rámci ktorej slúžil ako veliaci dôstojník (už ako britský občan) napriek tomu, že nemal jedno oko a ruku, bol vážne poranený najmenej osemkrát, píše portál BBC. Svojim mužom išiel v nebojácnosti príkladom a granáty hádzal za nepriateľskú líniu tak, že ich odisťoval zubami. Vojaci ho za jeho odvahu obdivovali a považovali Cartona de Wiarta za motiváciu. Hovorilo sa, že ak boje zvládne veliaci dôstojník bez oka a bez ruky, zvládne ich aj vojak so všetkými končatinami. Aj to prispelo k tomu, že neskôr získal Viktóriin kríž, najvyššie vojenské ocenenie Spojeného kráľovstva.
Pokojný nebol ani jeho odchod do dôchodku
Medzi prvou a druhou svetovou vojnou strávil Carton de Wiart väčšinu času v Poľku, informuje BBC. V roku 1940 bol však opäť povolaný do vojny. V roku 1941 mal opäť šťastie v nešťastí, bol totiž prevelený do vtedajšej Juhoslávie, nikdy tam však nedorazil, jeho lietadlo sa potopilo v oblasti Stredomoria. Z lietadla sa vyslobodil, po doplávaní na breh ho však zajali Taliani. Napriek tomu, že v tomto čase už nebol práve najmladší, niekoľkokrát sa pokúsil o útek zo zajateckého tábora, pričom po jednom z útekov cez vykopaný tunel sa úspešne ukrýval až 8 dní.
Ako píše portál NPG, o dva roky neskôr sa napokon zo zajatia dostal definitívne a krátko po tom ho Winston Churchill, ktorý ho obdivoval ako vojnového hrdinu, poslal do Číny, kde až do roku 1946 zastával post osobného zástupcu. Počas tohto obdobia prežil ďalší pád lietadla. Ako informuje portál Gov, po pôsobení v Číne sa Carton de Wiart utiahol takpovediac do dôchodku.
Ani jeho odchod do dôchodku však nebol pokojný, na ceste z Číny do Anglicka sa nešťastne pošmykol na schodoch a zlomil si chrbticu. Lekári ostali v nemom úžase, počas operácie mu totiž z tela vybrali obrovské množstvo šrapnelov. Nezničiteľný vojak napokon zomrel v roku 1963 vo veku 83 rokov. Adrian Carton de Wiart sa okrem toho stihol aj oženiť a so svojou manželkou mal dve dcéry, svoj život však zasvätil vojne a svoju rodinu nezmienil dokonca ani vo svojich memoároch, píše portál All That Is Interesting.
Nahlásiť chybu v článku