Svet filmov nám dokáže ponúknuť prakticky čokoľvek. Žánrové presahy nie sú vo svetovej (ani v tej komerčnej) ničím výnimočným, obvyklejšie ich však možno badať práve v tých experimentálnejších projektoch. Jedným z nich je aj nezávislý film s názvom Shortbus, ktorý je tak trochu komédiou, tak trochu drámou a vo svojej hlbšej podstate vlastne pornom.
Je to jeden z tých filmov, ktoré vám bežné filmové weby neodporučia a ktorého jednotlivé scény môžete pre ich obscénnosť nájsť postrihané na weboch pre dospelých. Názov Shortbus pritom vôbec nenaznačuje, že by sa v ňom explicitné scény mohli objaviť. Keď si však prečítate jeho synopsu, zistíte, že pri jeho sledovaní sa možno budete červenať, a že rozhodne nejde o film, ktorý si pozriete v piatok večer s rodičmi. Tak ako za každým nezávislým filmom je však niečo viac a rovnako to platí aj o tomto filme.
Od režiséra ospevovaného muzikálu
Jeho režisérom je pomerne uznávaný filmový umelec John Cameron Mitchell. Ten sa svetu filmu predstavil ako režisér, scenárista a herec v debute Hedwig and the Angry Inch. Už v ňom ambiciózny filmár experimentoval a rozhodol sa otvoriť diskusiu transrodových ľudí. Príbeh o Hedwige, ktorá sa pôvodne narodila ako Hansel, chlapec z východného Berlína, sa dodnes teší nesmiernej obľube, aj vďaka na tú dobu kontroverznému námetu. Hlavná hrdinka sa rozhodne kvôli láske, ktorou je americký vojak, podstúpiť zmenu pohlavia, operácia však nevyjde podľa predstáv a ona je niekde na pomedzí medzi mužom a ženou.
Objavovanie vlastnej sexuality sa Mitchell rozhodol zakomponovať aj do svojho ďalšieho filmu s názvom Shortbus. A aj keď pre mnohých zrejme bude len príbehom, ktorý sa snaží šokovať explicitným zobrazovaním sexu, on ním šokovať naopak vôbec nechcel. Chcel len rozpútať diskusiu ohľadom tabuizovaných tém hľadania vlastnej sexuality a miesta v spoločnosti.
Film o sexuálnych túžbach a hľadaní sa
Shortbus sleduje osudy niekoľkých obyvateľov New Yorku. Tí sa okrem bežných problémov potýkajú aj so svojimi sexuálnymi a milostnými vzťahmi nielen za múrmi vlastných domov, ale aj v undergroundovom klube Shortbus. Ten bol otvorený, aby poskytol útočisko ľuďom bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. A práve tu sa dejú tie najzvláštnejšie veci – návštevníci klubu sa zoznamujú, komunikujú o normálnych aj bizarných veciach, otvorene diskutujú o svojich najväčších a najtajnejších sexuálnych skúsenostiach i túžbach. Chcú tým pritom dosiahnuť len jedno – nájsť odpovede na neustále vracajúce sa otázky – ako milovať, ako byť milovaný, no najmä ako byť šťastný?
Pre niekoho šokujúca, pre iného inšpiratívna snímka plná obrazov, ktoré mnohí diváci nedokážu spracovať. Mitchell totiž do filmu o sexualite a všetkého, čo k nej patrí, zakomponoval scény plné posteľných radovánok a všemožných praktík tak, ako reálne vyzerajú a ako sa im ľudia v skutočnom živote oddávajú. Chcel tým odtabuizovať pohľad na to, čo každý za dverami vlastnej spálne robí, ale bojí sa to priznať.
Shortbus tak odkrýva to, o čom sa bežne nehovorí a navyše v plnej kráse. Na obrazovke tak máme možnosť vidieť rôzne spôsoby masturbácie, sexu v tých najrôznejších podobách, fetiše, ktoré boli doposiaľ výhradne doménou pornografie a mnohé ďalšie. Režisérovi však ani v najmenšom nešlo o silené zobrazenie sexu, aby tým pobúril verejnosť. Chcel len ľuďom ukázať rôzne formy sexuality a toho, čo ľudí naprieč celým svetom môže uspokojiť a spojiť.
Napísať scenár trvalo 2,5 roka
Samozrejme, aby vo svojom filme zobrazil tieto scény čo najdôveryhodnejšie, herci sa pri ich nakrúcaní týmto radovánkam skutočne oddávali. To, čo teda vidíme na obraze, je realita so skutočnými hercami.
Nakrútiť ich však nebolo vôbec jednoduché, aj keď v nich ide predovšetkým iba o sex. Režisér chcel, aby vyzerali čo najdôveryhodnejšie, preto ešte pred samotným obsadením hlavných postáv vyžadoval od všetkých zúčastnených na konkurze, aby mu predložili 10-minútové video. V ňom mali opísať svoje najvýznamnejšie sexuálne skúsenosti. Režisérovi prišlo zhruba 500 nahrávok, ktoré následne analyzoval a vybral vhodných kandidátov. Hlavní hrdinovia boli obsadení bez toho, aby dopredu vedeli akékoľvek detaily o tom, aký dej bude mať film, v ktorom sa objavia.
Len písanie celého filmu trvalo zhruba 2,5 roka, pričom na jeho písaní sa podieľali aj samotní herci. Režisér nechcel, aby bolo v scenári niečo, s čím budú mať predstavitelia ústredných postáv problém pri nakrúcaní. Všetky scény tak vznikli aj s ich požehnaním. Scenár je však v mnohých ohľadoch výsledkom improvizácií, ktoré možno divák ani nepostrehne. Mnohé je však reálne, dokonca aj scény, v ktorých postavy zažívajú orgazmus. Ich aktéri sa vyjadrili, že je lepšie robiť to naozaj ako len predstierať.
Sexoval aj režisér
Reálne boli aj scény skupinového sexu, kde mali herci skutočne pohlavný styk a zapojil sa do nich aj samotný režisér filmu. Toho možno zhliadnuť v jednom zábere, ako orálne uspokojuje ženu. Aj napriek tomu, že je v skutočnosti homosexuál, si túto prácu užil a bolo to preňho skutočným zážitkom a ako prezradil v komentári na DVD vydaní filmu, bral to ako „gesto solidarity“ s hercami.
Shortbus po uvedení vyvolal rozporuplné reakcie a mnohí ho označili za soft porno. Mitchell si však z toho ťažkú hlavu nerobil. Porno totiž podľa neho významové slovníky označujú ako „materiál, ktorý bol vytvorený za účelom sexuálneho vzrušenia divákov“. A aj to bol jeden zo zámerov jeho filmu. Nechcel totiž, aby sexuálne túžby boli primárne len doménou pornografického priemyslu a zároveň chcel ukázať, že sú čoraz pevnejšou súčasťou „bežnej“ kinematografie. Práve 21. storočie je storočím detabuizácie všetkého, čo si filmári v minulosti kvôli cenzúre nemohli dovoliť. Aj napriek tomu však tento film vo vysielaní bežných televíznych staníc asi nikdy nenájdeme. Podobné nezásivlé filmy majú totiž svoje výhradné miesto na filmových festivaloch a v programoch klubových kín.
Kvality filmu Shortbus dosvedčia pomerne uspokojivé hodnotenia divákov. Česko-slovenskí diváci mu na ČSFD udelili hodnotenie 62 %, pričom sa miešajú pozitívne s tými negatívnymi. Podobne je to aj na Rotten Tomatotes, kde sú recenzie kritikov vyjadrené percentilom 68 %, u divákov zabodoval hodnotením 77 %. Na IMDb má obdobné hodnotenie – získal 6,4/10.
Pokiaľ ste ešte film Shortbus nevideli a ste fanúšikom experimentálnejších filmov s hlbším žánrovým i myšlienkovým presahom, je táto snímka určená presne pre vás.
Pozrite si trailer k filmu Shortbus:
ČSFD, Rotten Tomatoes, IMDb, The New York Times
Nahlásiť chybu v článku