Asi neexistuje nikto, kto by nepoznal meno Marie Curie-Skłodowska. Táto žena sa nezmazateľným perom zapísala do histórie vedy a techniky a posunula fyziku či chémiu na novú úroveň.

Článok bol s miernymi úpravami opäť publikovaný, jeho pôvodná verzia vyšla v júni 2020. 

Skromné detstvo

Maria Salomea Skłodowska sa narodila vo Varšave 7. novembra 1867, teda pred 154 rokmi ako najmladšia z piatich detí. Otec bol učiteľom matematiky a fyziky, mama učila na dievčenskej škole.

Ako 10-ročná začala študovať na dievčenskej škole, ktorú po šiestich rokoch ukončila s vyznamenaním. Neskôr pokračovala v štúdiu na gymnáziu. Už vtedy vo veľkom prejavovala záujem o prírodné vedy, aj keď ju otec od tohto štúdia odradzoval. Ak u nej našiel odborné knihy, tak ju dokonca za trest zamykal v izbe. Napokon sa s otcom pohádala a odsťahovala sa. Našla si zamestnanie a začala si šetriť na štúdium na univerzite.

Tu bol ale problém. Poľské univerzity neboli ochotné na štúdium prijímať ženy, a to aj napriek tomu, že Maria bola mimoriadne nadaná. Napokon v roku 1891 opustila Poľsko a išla do Paríža za svojou sestrou a za svojím snom študovať.

Triasla sa zimou, omdlievala od hladu

Život v Paríži ale nebol idylický. Maria si zmenila meno na Marie, aby znelo viac francúzsky a po krátkom bývaní u sestry si prenajala malý byt. Ako prvá žena urobila prijímacie skúšky na parížsku Sorbonne a tam študovala na fakulte fyziky a chémie. Podmienky, v ktorých žila, boli ale extrémne. Počas zimy trpela chladom v studenom byte bez kúrenia a často nemala čo jesť. Občas dokonca omdlievala od hladu, uvádza stránka AIP.

Príjem si zabezpečovala večerným doučovaním. Jej snaha sa ale vyplatila a v roku 1893 získala diplom z fyziky. Začala pracovať v laboratóriu, pritom však ďalej študovala na univerzite.

Vo veku 27 rokov sa Marie zoznámila s 35-ročným Pierrom Curiem, ktorý na univerzite pôsobil ako asistent. S Pierrom to bola láska na prvý pohľad, ktorú spájala fyzika. Marie potrebovala niekoho, kto by jej pomohol vo výskumoch a Pierre bol tým, kto bol ochotný pomôcť. Pierre ju požiadal o ruku, ona však spočiatku odmietla, lebo sa stále túžila vrátiť do Poľska. Pierre ale bol v takom prípade ochotný odísť s ňou, aj keď by to znamenalo, že by sa mohol venovať iba výučbe francúzštiny.

Napokon však na jeho ponuku povedala áno a v roku 1895 mali sobáš. Hneď po ňom sa s plným odhodlaním pustili do spoločných výskumov. Práve v tom čase Wilhelm Röntgen ukázal celému svetu prvý röntgenový snímok na svete a výskum Marie a Pierra sa začal uberať práve týmto smerom, uvádza stránka AIP.

Výskum rádioaktivity

Mariu a Pierra od začiatku fascinovala táto neviditeľná sila, ktorá nebola vôbec preskúmaná. Fyzik Henri Becquerel zistil, že uránové soli vydávajú žiarenie, ktoré pripomína to röntgenové.

Marie s Pierrom začali preto so štúdiom uránu, keďže ho správne pokladali za niečo dôležité a hodné výskumu. Meraním zistili, že žiarenie vychádzajúce z uránu spôsobuje elektrickú vodivosť vzduchu okolo vzoriek.

Predniesla domnienku, že žiarenie nie je dôsledkom interakcie molekúl, ale musí pochádzať zo samotného atómu. To bola prevratná hypotéza, ktorá odporovala myšlienke nedeliteľnosti atómu, aj keď sa ukázala ako pravá.

Na svoj výskum zhromaždili tony uránovej rudy – smolinca. Svoje pokusy robili v nevyhovujúcich podmienkach, v nedostatočne odvetranom prístrešku, do ktorého dokonca zatekalo. Navyše si Pierre ani Marie neboli vedomí, aký vplyv môže mať radiácia na ich zdravie. Smolinec im spôsoboval podráždenie a vyrážky. To ich však neodradzovalo.

Podrobným výskumom smolinca, ktorý Marie upravovala napríklad varením na dvore v obrovskom kotli plnom kyseliny, dokázala oddeľovať jednotlivé prvky. Jej snaha nebola vôbec márna. Po štyroch rokoch výskumov objavila nový rádioaktívny prvok – polónium, ktorý bol nazvaný po jej rodnej krajine, Poľsku. Chvíľu na to, Marie a Pierre hlásili ďalší úspech a objavenie opäť nového, oveľa rádioaktívnejšieho prvku s názvom rádium.

O tom, že Marie žila doslova obklopená rádioaktivitou, svedčia aj jej osobné veci. Poznámkový zošit, do ktorého si zapisovala svoje poznámky, a ktorý je uložený v národnej francúzskej knižnici, musí byť aj v súčasnosti uložený v masívnej olovenej schránke. Dôvodom je veľká radiácia, ktorá z neho stále žiari a bude žiariť ešte veľmi dlho, keďže polčas rozpadu rádia je vyše 1 600 rokov. Rovnako tak dopadla aj jej osobná kuchárska kniha. Ak chce niekto do jej poznámok nahliadnuť, musí mať na sebe špeciálny ochranný oblek.

Udelenie nobelových cien

V decembri 1903 dostala Marie, Pierre a Henri Becquerel spoločnú Nobelovu cenu za fyziku za ich výskum v oblasti rádioaktivity a za objavenie rádia. Spočiatku sa pritom uvažovalo iba o cene pre Pierra a Henriho Becquerela, avšak jeden z porotcov o tomto informoval Pierra a ten na to podal sťažnosť. Nobelova cena za fyziku tak bola potom udelená aj pre Mariu ako vôbec prvú ženu v histórii cien.

V roku 1906 konečne dostali laboratórium, ktoré si za svoju prácu zaslúžili. Krátko na to, však prišla tragická udalosť. V apríli Pierra zrazila drožka, ktorá mu rozdrvila lebku a okamžite zomrel. Mariu jeho smrť ťažko zasiahla. Na univerzite jej zo solidarity ponúkli miesto po Pierrovi a Marie sa stala prvou profesorkou na univerzite v parížskej Sorbonne.

Neskôr v roku 1910 sa jej podarilo izolovať rádium a v roku 1911 prišiel ďalší úspech v podobe druhej Nobelovej ceny, tentoraz za chémiu, ktorá súvisela s výskum rádia. Úspech s Nobelovou cenou dokázala zopakovať aj jej dcéra Irène Joliot-Curie, ktorá spolu so svojím manželom dostala v roku 1935 Nobelovu cenu za chémiu za objavenie umelo vyvolanej rádioaktivity.

Veľká vojna

V roku 1914 začala 1. svetová vojna a Marie ani tu neostala bokom. Pomocou röntgenu vyšetrila a zachránila životy tisícom vojakov a často operovala v predných líniách. Pomáhala tak vojenským chirurgom s ošetrovaním ranených. Zorganizovala vytvorenie 20 rádiologických automobilov a inštaláciu 200 rádiologických jednotiek v poľných nemocniciach.

Odhaduje sa, že celkom vyše 1 milión vojakov zranených počas vojny bolo vyšetrených pomocou jej jednotiek. Napriek jej veľmi cennej práci počas vojny sa jej nikdy za ňu ale nedostalo formálneho uznania od francúzskej vlády.

Smrť

Po vojne Marie navštívila Spojené štáty, kde bola prijatá v Bielom dome a dostalo sa jej veľkého uznania. Dokonca ju prezident obdaroval jedným gramom rádia, ktoré Spojené štáty vyprodukovali. Ešte predtým sa však zahanbená francúzska vláda rozhodla Marii udeliť Rad čestnej légie, keďže dovtedy akoby slávnu vedkyňu prehliadali. Marie však ocenenie odmietla.

Dlhodobá práca s rozličnými chemikáliami a rádioaktívnymi prvkami sa podpísala na jej zdraví. Bola jej diagnostikovaná aplastická anémia, teda nedostatočná tvorba všetkých súčastí krvi. Ničivé účinky radiácie vtedy neboli známe a popísané a Marie napríklad bežne nosila rádioaktívne izotopy vo vreckách či ich mala odložené v písacom stole. Takisto bola počas vojny neustále vystavovaná röntgenovým lúčom.

Marie Curie-Skłodowská tak umrela 4. júla 1934 v sanatóriu. Bola pochovaná na cintoríne vedľa jej milovaného manžela a po 60 rokoch, v roku 1995, boli ich ostatky prevezené do Panteónu v Paríži, Je jedinou ženou pochovanou na tomto mieste a jej ostatky sú uložené pri takých významných Francúzoch ako je Voltaire, Victor Hugo či Alexandre Dumas starší. Týmto krokom tak získala od Francúzska asi najvyššie uznanie, aké mohla dostať, aj keď to, žiaľ, bolo až po jej smrti.

Pozri aj:

Prírodný jadrový reaktor v Gabone: Vyrobila ho zvláštna súhra okolností, fungoval tisíce rokov