Magické huby, lysohlávky, resp. správne po slovensky holohlavce, obsahujú účinnú látku psilocybín, ktorá navodzuje psychedelický účinok. Tí, ktorí experimentujú s lysohlávkami či s LSD, často popisujú rozpustenie svojho ja, prípadne nazývajú svoje stavy ako smrť ega alebo ego-dezinegrácia.
Pre vysvetlenie tohto stavu a toho, čo vlastne spôsobuje dobré a zlé stavy ega po užití drogy, sa vedci pokúsili zmapovať modernými metódami. Mozgová kôra je oblasťou, kde sa predpokladá, že sa nachádza aj samouvedomovanie a stále pribúdajúce dôkazy naznačujú, že neurotrasmiter glutamát je v tejto oblasti mozgu zvýšený po užití psilocybínu, ako uvádza portál Science Alert.
60 dobrovoľníkov a MRI
Až doteraz však o tom neexistovali hodnoverné dôkazy. Teraz vedci po prvýkrát analyzovali hladiny glutamátu v mozgu človeka po užití psilocybínu a sledovali stav ega účastníka experimentu. Ich výsledky hovoria, že skúsenosti so psilocybínom, či už dobré alebo zlé, súvisia práve s glutamátom.
V dvojito zaslepenom experimente, pri ktorom okrem psilocybínu použili aj placebo, neurovedci starostlivo analyzovali, čo sa deje s egom človeka pri zmenách glutamátu spôsobeného psilocybínom.
Na experimente sa zúčastnilo 60 dobrovoľníkov a vedci ich mozgy sledovali pomocou magnetickej rezonancie. Našli významné zmeny v aktivite v mozgovej kôre, ako aj v hipokampe.
Glutamát je najbežnejší neutratransmiter v mozgu a je známe, že je kritický pre rýchly prenos informácií, najmä v mozgovej kôre a v hipokampe, o ktorom sa predpokladá, že zohráva úlohu pri sebavedomí.
Zistenia dôležité pre liečbu
Je zaujímavé, že v klinickej štúdii mali tieto dve oblasti mozgu celkom odlišné glutamátové reakcie na psilocybín. Autori štúdie si všimli vyššie hladiny glutamátu v prefrontálnej kôre, avšak našli nižšie hladiny v hipokampe.
„Analýzy naznačili, že zmeny glutamátu sú závislé od regiónov, a tiež korelovali s rôznymi rozmermi rozpadu ega,“ uvádzajú autori.
Zistilo sa, že zmeny v kortikálnom glutamáte sú najsilnejším prediktorom negatívneho rozpadu ega, zatiaľ čo zmeny v hipokampálnom glutamáte sa zistili ako najsilnejší prediktor pozitívneho výskytu rozpadu ega.
Aj napriek týmto zisteniam stále nerozumieme, ako je táto činnosť spájaná s naším egom a či vôbec tomu tak je. Napriek tomu sa predpokladá, že psychedeliká oddeľujú časti mozgu, takže napríklad faktografické alebo autobiografické informácie sú na chvíľu oddelené od pocitu osobnej identity.
„Naše údaje sa pridávajú k tejto hypotéze, čo naznačuje, že najmä modulácie hipokampusového glutamátu môžu byť kľúčovým mediátorom pri oddeľovaní základných pocitov a pozitívneho rozpadu ega,“ navrhujú autori.
Tieto výskumy sú dôležité najmä preto, lebo sa ukazujú pomerne sľubné výsledky liečby ľudí s depresiou pomocou psilocybínu. Aj keď sa budú používať tieto drogy na liečbu, bolo by vhodné vedieť aj to, ako psilocybín pôsobí na naše ego.
Nahlásiť chybu v článku