Na pomoc si prizvem svoju kolegyňu Evu. Budeme sa rozprávať o často diskutovanej téme – prepichovať vs. prestreľovať. Poďme na to.

Veľa rodičov sa obáva prepichovania uší u svojich detí, najmä ak sú veľmi malé. Aké sú tvoje skúsenosti?

Rodičia by sa mali skôr obávať nastreľovacích pištolí. Z mnohých hľadísk sú na tento úkon úplne nevhodné. No pocit, že rýchlo znamená bezbolestne a bezpečne, často vyhráva. Nie je to pravda.

Pre dieťa je takýto zákrok stresujúci, ale niekedy je ten stres väčší pre rodičov. Pármesačné dieťa si ešte veci natoľko neuvedomuje a hoci sa zľakne či zareaguje na bolestivý podnet, veľmi rýchlo na to zabudne a o minútku je všetko v poriadku.

Dôležité je znížiť dieťaťu stres celkovo, netlačiť, neobmedzovať ho nejak drasticky v pohybe, zachovať pohodu a neponáhľať sa. Neurobiť z toho traumatizujúci zážitok. Či už má len pár mesiacov alebo päť rokov. Dierky v laloku, pokiaľ už sa raz zahoja, zostanú na celý život. Pri nastrelení sa často stáva, že sú dierky nakrivo, či už z nedbalosti alebo preto, že sa dieťa pohlo.

Treba myslieť aj na to, že lalok ďalej rastie a podľa toho treba dierku umiestniť. Inak sa môže stať, že dospelý človek má dierku úplne pri tvári a veľmi vysoko, a k tomu každú niekde inde.

Predstava ihly niektorých ľudí odrádza a volia radšej nastreľovaciu pištoľ. Aké sú výhody a nevýhody prepichovania?

Pokiaľ je človek zodpovedný a má úctu k svojmu telu, všetky výhody sú len na strane prepichovania ihlou.

Pri nastreľovaní prerazí relatívne tupá náušnica tkanivo a tak vytvorí dierku, pričom ho potrhá a často spôsobí zjazvenie. Oproti tomu, ostrá čepeľ ihly vyreže jemne krásnu „hladkú“ dierku. Presne na to je špeciálne piercingové náradie vyrobené.

Čo hrozí?

Náušnice do pištole bývajú krátke, uzáver zo zadnej strany je natesno. Keď po nastrelení rana pripuchne, náušnica tlačí a to prispieva k vzniku zápalu. V úvode hojenia vyteká z piercingu tkanivový mok. Je to prirodzený proces, no uzáver zozadu náušnice znemožňuje čistenie, mok a prach z okolia sa v ňom hromadí, dierku tak dusí a komplikuje hojenie.

Pri prepichovaní ihlou volím vždy šperk ideálnej veľkosti, s vôľou a ideálneho tvaru – hladký, oblý povrch zaručuje čistotu a jednoduchú údržbu počas hojenia.

Dôležitý je aj materiál. Do čerstvého piercingu určite nie je vhodné zlato ani striebro, ani žiadna bižutéria z AliExpresu.

Najlepší je titán – hypoalergénny kov, aký sa používa aj v zdravotníctve. Chirurgická oceľ už dávno nie je top. Obsahuje totiž nikel, ktorý môže vyvolať alergickú reakciu. Vhodný je aj bioplast.

Čo hygiena?

Kedysi sa nastreľovalo v každom zlatníctve. Hygienické nároky sa našťastie zdvihli a aj na nastreľovanie treba licenciu a hygienické podmienky ako v štúdiu. Kto ich nemá, robí na čierno a vy si nemôžete byť istí hygienou, sterilitou šperkov a použitých nástrojov, ani kompetentnosťou osoby, ktorá uši prestrelí.

Úkonom vzniká otvorená rana, pracuje sa s krvou a teda je hygiena a bezpečnosť dôležitá. Pištoľ nikdy nie je úplne sterilná. Piercingové ihly sú jednorazové, sterilne balené, šperky a nástroje sterilizované podľa platných predpisov a noriem.

Treba sa o nový piercing špeciálne starať?

Jasné. Aby ste sa vyhli komplikáciám, o hojaci sa piercing sa treba adekvátne postarať. Ešte som nepočula ani raz, že by človek dostal od „nastreľovača“ dobré inštrukcie k starostlivosti. Naopak, väčšinou sú to kontraproduktívne rady, ktoré hojenie komplikujú.

Aké sú výhody a nevýhody pištole?

Výhody nie sú žiadne. Ľudia majú pocit, že rýchlo znamená bezbolestne. Nie je to tak. Ani tu nemá pištoľ navrch. Dobrá ihla je vždy jemnejšia. Akože „výhodou“ pištole sa môže javiť nízka cena. Tá sa vám ale odzrkadlí na kvalite šperku, precíznosti práce, hygiene. Lákadlom je väčší výber zdobených náušníc, ktoré sa pri nastreľovaní ponúkajú. Opäť na úkor kvality a nevhodného tvaru.

Aké miesta sa nesmú prestreľovať?

Oficiálne je dovolené nastreľovať len laloky, všetky ostatné časti tela sú zakázané. Hrozí zdravotné riziko. Hovorí sa, že laloky prežijú všetko, ani to ale neplatí vždy. Ušné chrupavky či nosy je nastreľovať nebezpečné, ostatné časti tela úplne nelogické.

Čo ak si dám prestreliť pupok alebo ušnú chrupavku?

Chrupavka je iné tkanivo, málo prekrvené, s náročnejšou regeneráciou, neschopné dorásť pri poškodení. Keď takéto tkanivo prerazíte tupou náušnicou, potrháte, nenecháte vôľu pre opuch, nesprávne sa staráte a nemáte vhodný šperk, väčšinou to končí zápalom. A ten sa môže rozšíriť.

Osobne mám voči chrupavkám rešpekt a neberiem ich vôbec na ľahkú váhu. Zapálenú chrupavku proste mať nechcete. Často sa tiež stretávam s nápadom nastreliť nos. Tam je problém podobný, navyše ťažko trafíte správne miesto, prípadne sa pištoľ zasekne a vám zostane len pomliaždený nos.

Pri pupku či iných častiach tela nad pištoľou netreba ani rozmýšľať, je to nezmysel. Nastreľovacie pištole sa vymysleli za účelom označovania dobytka a systém, akým fungujú, sa nezmenil.

No aj pri prepichu ihlou treba vedieť, ako pupok či inú časť tela správne prepichnúť, tak aby bol piercing v poriadku a trvácny. V dobrom piercingovom štúdiu pištoľ proste nenájdete.

Otvoriť galériu (12)