Už od prvých vesmírnych letov prezývame našu Zem modrá planéta. Až 71 % jej povrchu totiž tvoria oceány a moria, na súš tak ostáva len zvyšných 29 %. V minulosti počas formovania kontinentov bol tento pomer iný. Ako však vyzerala Zem na počiatku života niekoľko miliárd rokov dozadu?
Podľa najnovšieho výskumu vedcov z univerzity v štáte Colorado zverejneného v časopise Nature Geoscience, vyzerala naša planéta pred 3,2 miliardami rokov celkom inak ako v súčasnosti. Vedci v tlačovej správe naznačujú veľkú pravdepodobnosť toho, že Zem bola v tomto čase vodným svetom, bez akejkoľvek pevniny vyčnievajúcej nad vodnú hladinu. V tomto scenári hovoríme o jednom globálnom oceáne, ktorý pokrýval celý povrch Zeme.
Dôkazy z Austrálie
Vedci pri svojej myšlienke vychádzajú z výskumu hlboko vo vnútrozemí severozápadnej Austrálie. Na mieste, ktoré nazývajú Panorama sa totiž v tesnej blízkosti seba nachádza hneď niekoľko geologických zvláštností. Na malej rozlohe tu vedci objavili 3,2 miliardy rokov starú morskú kôru, ale aj horniny, ktoré kedysi tvorili tvrdý vonkajší plášť Zeme. Geologické výskumy ukázali aj existenciu základu vonkajšieho plášťa aj znaky po akýchsi hydrotermálnych prieduchoch, cez ktoré sa voda dostávala cez morské dno.
„Dnes sú tu drsné a zvlnené kopce prerezané korytami vyschnutých riek,“ opisuje lokalitu jeden z hlavných autorov štúdie Benjamin Johnson. „Neexistujú tu žiadne vzorky skutočného prastarého oceánu, ale objavili sme skaly, ktoré v minulosti reagovali s morskou vodou,“ vysvetľuje.
Kľúčom má byť izotop kyslíka
Vedecký tím počas svojho terénneho výskumu zozbieral viac ako 100 vzoriek hornín, aby sa následne mohol pozrieť na históriu ich chemických reakcií. Vo vzorkách pátrali po dvoch izotopoch kyslíka nazývaných kyslík-18 a kyslík-16 a ich koncentrácii. Práve tie majú byť kľúčom k odpovedi, či sa pred 3,2 miliardami rokov na Zemi vôbec nejaká pevnina nachádzala.
Kontinenty sú dnes pokryté pôdou bohatou na íly, ktorá absorbuje nepomerne viac ťažších izotopov kyslíka (napr. kyslík-18). Vedci sa preto pohrávajú s myšlienkou, že vysokú koncentráciu kyslíka-18 v oceánskej vode, ktorú dnes odhaľujú analýzy starých hornín, spôsobila absencia pevniny, ktorá by izotop absorbovala.
Geológovia z univerzity v Colorade tvrdia, že to nemusí nutne znamenať, že 100 % povrchu planéty pokrýval oceán. Na základe analýzy hornín si však myslia, že pred 3 miliardami rokmi nemusel na Zemi existovať žiadny dostatočne veľký kontinent, ktorý by ťažší izotop kyslíka absorboval. Existovať však mohli menšie ostrovy pevniny, ktoré vyčnievali nad hladinu globálneho oceánu.
Ani samotní výskumníci však závermi svojho výskumu nie sú skalopevne presvedčení. V budúcnosti však plánujú skúmať ďalšie geologické vzorky z lokalít na ďalších kontinentoch. Od svojho výskumu si sľubujú, že sa im podarí zistiť, kde kedy a za akých podmienok sa na Zemi objavili prvé živé organizmy.
Nahlásiť chybu v článku