Môže sa zdať, že je to náročné a nie je na to čas. Opak je však pravdou, stačí len chcieť. Nemusíte byť zarytý zástanca nakupovania bez obalov, aj malý krôčik vpred v podobe recyklovania však dokáže pomôcť.

Vráti sa až 97 percent plastových fliaš

Príkladom je Nórsko, ktoré podľa portálu Phys recykluje až 97 percent plastových fliaš. Znamená to, že Európsku úniu predbehlo o 10 rokov, keďže na toto číslo sa plánovala dopracovať až v roku 2029. Nariadenie totiž hovorí, že do roku 2029 by mali krajiny recyklovať najmenej 90 percent plastových fliaš. Pre porovnanie, Francúzsko či Británia recyklujú približne 60 percent plastových fliaš, krajiny však zvažujú tzv. depozitný systém.

Depozitný systém znamená, že zákazník si pri kúpe nápoja v plastovej fľaši priplatí pár centov navyše, ak však prázdnu fľašu vráti, centy sa mu opäť vrátia. Znamená to, že zákazník si kupuje produkt a jeho balenie, teda plastovú fľašu si len požičiava. Na niektorých miestach dokonca nájdete aj automaty, v ktorých si za vrátené peniaze môžete kúpiť žreb. Tým pomôžete nielen prírode, ale aj charite, ktorej financie za zakúpený žreb putujú.

Plastové fľaše či hliníkové plechovky je možné vrátiť nielen v obchodoch, ale napríklad aj na benzínových pumpách. Aj vďaka tomu ľudia vrátili v roku 2018 až 1,1 miliardy ton fliaš a plechoviek. Denne tu nákladné autá prevážajú obrovské množstvá odpadu, ktorý je triedený a následne stlačený do formy, ktorá pripomína Rubikovu kocku. Potom nasleduje recyklácia, vďaka ktorej sa použitému plastu vdýchne nový život.

Každú minútu končí v oceánoch 15 ton plastu

Každá vyprodukovaná plastová fľaša obsahuje 10 percent recyklovaného materiálu, Nórsko však dúfa, že toto percento bude už čoskoro vyššie. Dosiahnuť to chce zavedením špeciálnej dane, ktorá by mala majiteľov tovární motivovať k tomu, aby využívali recyklovaný plast namiesto nerecyklovaného.

Vďaka recyklácii sa vytvorí akási slučka, pri ktorej sa nový materiál vyrába znova a znova využívaním starého. Odpad sa tak stáva bohatým zdrojom materiálov a Nórsko nie je jednou krajinou, ktorá v recyklácii exceluje. Pred zavedením depozitného systému vrátili ľudia plastové fľaše len v 34 percentách prípadov, v súčasnosti sa toto číslo šplhá až k 92 percentám.

Zdá sa, že práve depozitný systém by mohol byť riešením aj v iných krajinách Európskej únie. Zbierať by sa takýmto spôsobom mohli nielen plastové fľaše, ale aj iné obalové materiály vyrobené z plastov alebo fľaše vyrobené zo skla. Prírode by sa tým nesmierne uľavilo, keďže podľa odhadov WWF sa každú minútu do oceánov dostane zhruba 15 ton plastu.

Odpadovou politikou sa intenzívne zaoberá aj Slovensko. Podľa portálu MINZP každoročne narastá počet obyvateľov, ktorým na životnom prostredí záleží a rozhodli sa odpad triediť.

Pozri aj:

Za týždeň príjmeme asi päť gramov mikroplastov. Je to akoby sme zjedli kreditnú kartu

Phys.org