Austrália aktuálne zažíva mimoriadne intenzívne obdobie lesných požiarov, ktoré si vyžiadali už viac ako dve desiatky ľudských životov. Viaceré oblasti vyhlásili stav núdze, ľudia sú evakuovaní zo svojich domovov a s rozsiahlymi požiarmi bojujú v každej sekunde desaťtisíce hasičov. 

Lukáš Herteľ precestoval svet, no nič podobné nikdy nevidel. V Austrálii žije už 11 mesiacov a súčasná situácia v krajine protinožcov ovplyvňuje aj jeho každodenný život. O aktuálnej situácii aj svojich vlastných zážitkoch sa s nami podelil v rozhovore.

Sezóna požiarov v Austrálii začala už v septembri, v médiách sa prvé správy o ich rozsahu objavovali koncom novembra, no najmä v decembri. Kedy si začal ich vážnosť vnímať ty a ľudia v tvojom okolí?

Vážnosť situácie som si začal uvedomovať  práve pri prvých pohľadoch na zadymený prístav v Sydney. Smogom pokrytá Opera a Harbour Bridge boli prekvapením aj pre rezidentov mesta, ktorí v ňom prežili celé svoje životy. Asi v polovici novembra som sa pri prípravách na oslavu svojich narodením stretol s „totálnym zákazom zakladania ohňa“. Mali sme vtedy naplánovanú i grilovačku a už som si myslel, že sa konať nebude. Tento zákaz však platil len na zákaz zakladania otvorených ohňov. Od vtedy je tento zákaz takmer na dennom poriadku.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 🌏 Východňar vo Švece 🌏 (@vychodnar_vo_svece), 1 Sep 2019 o 4:55 PDT

Ako vyzerá situácia v okolí najväčšieho austrálskeho mesta aktuálne?

Aktuálne sa najbližší menší požiar vyskytuje asi 25 kilometrov od bytu, v ktorom bývam, ale väčšie požiare sú vo vzdialenosti cca 70-80 kilometrov. Mesto je stále obklopené dlhotrvajúcimi požiarmi a v závislosti od smeru vetra sa Sydney buď zahalí do sivej, či hnedo-oranžovej smogovej clony alebo máme viac šťastia a môžeme vidieť peknú jasnú oblohu. Úprimne, nedokážem to predpovedať a už som sa prichytil, že obloha je prvá vec, ktorú ráno skontrolujem.

Koncom decembra sa v médiách objavovali správy a fotografie Sydney zamoreného do smogu, ktorý pochádzal práve z lesných požiarov. Skús nám túto situáciu opísať. Mal si nejaké zdravotné problémy s dýchaním alebo niečo podobné?

Ja osobne som dlhšie problémy s dýchaním nemal, až na jeden deň, kedy bol ten smog naozaj silný a hustý a trávili sme vtedy s kolegami väčšinu svojho pracovného času vonku. Vtedy sme sa už prichytili, že zakašliavame a po práci sme smerovali do nákupného centra pre dýchacie rúška s filtrom. Ako som spomínal, smog tu nie je momentálne na dennom poriadku, avšak, ak už zaplaví mesto, sú momenty, kedy nie je vidieť na koniec ulice, či kedy z jednej strany pláže nie je vidieť na druhú stranu. A kedy v centre mesta nie je vidieť vrcholy mrakodrapov. Navyše, často nechávam počas dňa otvorené okno, na parapete ktorého nachádzam drobné časti popola.

Ako požiare ovplyvňujú tvoj život? Platia nejaké obmedzenia alebo nariadenia, ktoré musíš dodržiavať?

Čo sa týka smogu, mesto zatiaľ nijak neobmedzuje obyvateľov. Skôr sa v médiách vyskytujú odporúčania nevychádzať z domov a bytov, nevetrať, nevyvíjať športové aktivity vonku, nešoférovať s otvorenými oknami a podobne. Takmer každý obyvateľ má v mobile stiahnutú aplikáciu, kde presne vidíte rozlohu, vzdialenosť a stupeň každého požiaru. Akonáhle by v nejakej blízkej oblasti vznikol požiar, pomocou tejto aplikácie sú ľudia informovaní a sú im podávané pokyny.

V súčasnosti však v meste platia obmedzenia týkajúce sa spotreby vody. Občania môžu polievať svoje záhrady len pred 10:00 a po 16:00 a aj to len vedrom alebo kanvou. Svoje autá si môžu umývať len vedrom alebo v komerčnej autoumývarke a bazén sa smie naplniť len so špeciálnym povolením od mesta. Toto všetko sú obmedzenia druhého stupňa kvôli suchám a nedostatku zásob vody. Akonáhle situácia dospeje k vyhláseniu obmedzení tretieho stupňa, do platnosti vstúpi aj zákaz sprchovania dlhšie ako 5 minút.

Si v každodennom kontakte s ľuďmi, ktorí v Austrálii žijú celý život. Je aktuálne obdobie požiarov intenzívnejšie ako po minulé roky? Ako celú situáciu vnímajú domáci, pre ktorých sú horúce a suché letá (a následné požiare) každoročnou záležitosťou?

Je intenzívnejšie, začalo skôr a trvá nepretržite už takmer tretí mesiac. A zatiaľ sa ani nepredpokladá skorý koniec tohto obdobia. Domáci sú z toho každopádne prekvapení, katastrofa takého rozsahu sa určitým spôsobom dotýka takmer každého občana. Či už v tom, že prichádzajú o majetky, domy, o prácu alebo nebodaj aj o priateľov či známych…

Si cestovateľ, zažil si podobnú situáciu aj v iných častiach sveta?

Našťastie som do takejto situácie neprišiel. Dotkli sa nás síce obmedzenia v americkom národnom parku Yosemite práve pri kontrolovanom vypaľovaní lesov, avšak s týmito požiarmi sa to nedá ani porovnať.

Austrálsky premiér odmieta, že by ničivé požiare súviseli s klimatickou zmenou, krajina je navyše kritizovaná za nečinnosť v oblasti znižovania celkových emisií. Čo si o tom myslíš ty a ako túto rétoriku vníma domáce obyvateľstvo. Hovorí sa v spoločnosti o klimatickej zmene ako o hrozbe?

Práve politizovanie danej situácie a pohadzovanie si pomyselného horúceho zemiaku rozdeľuje v súčasnosti aj austrálsky ľud. Ako cudzinec sa nechcem veľmi vyjadrovať k domácej politike, avšak fakty momentálne nepustia. Austrália výrazne podporuje ťažbu uhlia a fungovanie uhoľných elektrárni. Je jedným z najväčších vývozcov uhlia, železnej rudy a zemného plynu. Len pre porovnanie, Čína na prvej priečke ťaží viac uhlia ako ďalších 9 krajín. Či a ako hrá Austrália rolu v klimatických zmenách, odhadneme len ťažko.

Austrálska vláda je taktiež kritizovaná za nedostatočné plnenie cieľov Parížskej klimatickej zmluvy a taktiež za nezúčastnenie sa premiéra na Klimatickom summite OSN v septembri 2019. Navyše, len v júni 2019 bola odklepnutá výstavba najväčšej uhoľnej bane na svete práve v severovýchodnom štáte Queensland.

Na svojom Instagrame si zdieľal príbehy, kde si pomáhal miestnym hasičom. O akú iniciatívu išlo a ako si k nej prispel ty sám?

Počas tých najväčších požiarov na začiatku tohto roka sme sa s kolegami vo firme rozhodli, že by sme radi podali pomocnú ruku vo svojom voľnom čase a naša firma našla dobrovoľnícku snahu o vyzbieranie vôd, jedla v plechovkách, toaletných potrieb a podobne. Tieto vyzbierané veci boli určené pre rôzne hasičské stanice v oblastiach postihnutých požiarmi. Po telefonáte s mojím šéfom som, samozrejme, hneď súhlasil a išli sme tieto vody a jedlo pomocou nášho nákladného auta previesť z dobrovoľníckych skladov priamo na okraj najväčšieho požiaru v štáte New South Wales do dedinky Bulga.

Mal si možnosť s hasičmi, ktorí aktuálne bojujú s požiarmi aj komunikovať. Ako situáciu vnímajú oni priamo z terénu? O aké zážitky či príbehy sa s tebou podelili?

Práve na spomínanej hasičskej stanici sme sa stretli prvýkrát s ľuďmi, ktorí nasadzujú svoje životy v predných líniách boja s niekoľko metrovými plameňmi. Bolo to fakt milé stretnutie s vďačnými hasičmi, ktorí neváhali ani minútu a odpovedali nám na naše zvedavé otázky. Mňa veľmi zaujímalo to, ako si taký požiar môže vytvárať svoje vlastné počasie. O tomto sa v posledných dňoch písalo často aj v médiách. Jeden z hasičov mi to vysvetlil takto. Stúpajúci teplý dym sa vo väčšej výške zmiešava so studeným a vytvára mraky. Z týchto mrakov sa potom vytvárajú lokálne búrky pri ktorých dochádza aj k bleskom. Práve tieto pri vysušených prostrediach ľahko spôsobia vznik nových požiarov.

Dodal, že keď je už taký požiar v plnej sile, na svoju existenciu spotrebuje obrovské množstvo kyslíka. Pri tomto spotrebovávaní dochádza k efektu, kedy plamene obrovskou rýchlosťou „vcucnú“ okolitý vzduch, pričom vznikajú ohňové tornáda a rýchlosť tohto vetra dosahuje 160–180 km za hodinu. A práve tento efekt sa stal osudným jednému z dobrovoľných hasičov, kedy takýto prúd vzduchu prevrátil hasičské auto s hmotnosťou 10 ton na strechu.

Čo sa týka ich práce na danom požiari, momentálne sa snažili o kontrolované vypaľovanie a zamedzenie šíreniu požiaru či už hasením, výkopom jám alebo výrubom časti lesa. Svoju prácu odhadli ešte na také 3 až 4 týždne pri priaznivých poveternostných podmienkach.

Svet zdieľa fotografie poranených koál, smogom zahalených miest, stúpajúcich oblakov dymu vysoko do atmosféry, ktoré neskôr zafarbujú oblohu napríklad na Novom Zélande. Obraz austrálskych požiarov je tak priam katastrofický. Je situácia z tvojho pohľadu skutočne taká vážna?

Z pohľadu čísel je situácia k dnešnému dňu približne nasledovná: požiare zasiahli už viac ako 10 miliónov hektárov rozlohy, zomrelo 24 osôb, je zničených viac ako 2000 domov a na priame či nepriame následky požiarov zomrelo odhadom viac ako 500 miliónov zvierat. Oblak dymu väčší ako Európa sa už dostal nad územie Južnej Ameriky a predpokladá sa postup až k Antarktíde. Mnoho ľudí prišlo o svoje domy zo dňa na deň, nehovoriac o tom, že takmer všetci prišli aj o zdroje financií či svojej obživy. Ten pocit, keď sa ráno prebudíte a ste nútení opustiť svoje obydlie, sa ťažko popisuje. Často sú už cesty z mesta uzavreté a jedinou možnosťou je dostať sa k najbližšej pláži a tam čakať na evakuáciu.

Tieto požiare sa v Austrálii vyskytujú každoročne, to je fakt. Stále sa však fauna a flóra z toho spamätá a vďaka stromom sa oxid uhličitý opäť premieňa na kyslík. Pri súčasnom množstve však o tejto regenerácii nemôžeme ani uvažovať.

Ľudia z celého sveta, obyčajní aj celebrity, posielajú Austrálii na boj s požiarmi finančnú pomoc. Správajú sa podobne aj domáci obyvatelia a je táto pomoc pre krajinu, ktorá odmieta bojovať s klimatickou zmenou skutočne potrebná?

Samozrejme, domáci cítia taktiež potrebu pomôcť a momentálne sa už stretávame s tým, že väčšina fyzických zbierok musela byť pozastavená kvôli nadbytku vyzbieraných vecí a nemožnosti tento náklad rozdistribuovať  k jednotlivým postihnutým obyvateľom.

Ruku na srdce, klimatická zmena je globálny pojem a netýka sa len Austrálie. Výrub lesov v Amazonskom pralese kvôli chovu zvierat, ťažba palmového oleja, plastové znečistenie v juhovýchodnej Ázii, ťažba uhlia v Austrálii. Toto všetko nás trápi na celom svete. Nerád by som dospel do momentu, keby som si mal vyberať, ktorá krajina ničí planétu viac a ktorá menej. Odosobnime sa od vlád a pomáhajme ako ľudia ľuďom. Pre ukážku, v štáte New South Wales sa do boja s požiarmi zapája cez 70 000 dobrovoľných hasičov. Aktívne trénovaných a s výnimkou pár manažérskych pozícii, neplatených.

Ľudia si vzali dovolenky vo svojich prácach, len aby pomohli. O tom je to v Austrálii. O komunitách, o spoločnej ochrane svojho majetku a majetku svojich známych. Samozrejme, federálna vláda už prisľúbila finančnú pomoc vo výške 2 miliardy dolárov na obnovu zničenej infraštruktúry a domov, štátne vlády taktiež vyčleňujú nemalé prostriedky. To však nemusí byť dostatok a tak pomocnú ruku podávajú aj organizácie, celebrity, či nevymierajúca ľudská súdržnosť.

Pozri aj:

V Austrálii musia zastreliť 10-tisíc tiav, ktoré zúfalo hľadajú vodu