Ilustračná foto: Unsplash (Robert Bye)

Klimatické zmeny nie sú žiadnou novinkou.

Novoasýrska ríša bola 300 rokov považovaná za silnú veľmoc, ani bohatstvo a moc však napokon nedokázali zabrániť jej kolapsu. Vedci sa domnievajú, že za pád ríše môžu klimatické zmeny.

Článok pokračuje pod videom ↓

Novoasýrska ríša nazývaná aj Asýrska ríša bola štátnym útvarom v Mezopotámii, ktorý vznikol okolo roku 912 pred Kristom a zanikol približne o 300 rokov neskôr. Ríši sa darilo dobre, ako však informuje portál The Guardian, zlom nastal, keď v roku 630 pred Kristom zomrel panovník Ashrubanipal. Ríša sa postupne začala rozpadať, až napokon celkom zanikla a po jej niekdajšej sláve a veľkoleposti neostalo ani stopy.

Odborníci sa nazdávajú, že za pád ríše boli zodpovedné klimatické zmeny. Práve v období, keď sa Asýrskej ríši prestalo dariť, sa totiž podnebné podmienky v krajine prudko zmenili – podnebie sa zmenilo z vlhkého na suché. Vzhľadom na to, že krajina sa spoliehala na možnosť dopestovať si plodiny, prudká zmena bola ranou, ktorú nedokázala ustáť.

Frederick Arthur Bridgman [Public domain], via Wikimedia Commons
Kým bolo podnebie vlhké a o zrážky nebola núdza, krajina sa rozvíjala. Došlo však k urbanizácii a populačnej explózii a keď v 7. storočí pred našim letopočtom nastalo obdobie krutého sucha, krajina sa so zmenou nedokázala vyrovnať. Donedávna sa odborníci nazdávali, že za pád Asýrskej ríše mohli najmä vojny,. Zdá sa však, že politické nepokoje, ekonomický kolaps a konflikty boli vyvolané práve klimatickými zmenami.

Vojny, politické nepokoje a ekonomický kolaps

Ako sa vedcom podarilo odhaliť, že za pád ríše sú zodpovedné práve klimatické zmeny? Skupina odborníkov skúmala stalagmity z jaskyne Kuna Ba, ktorá sa nachádza v severnej časti Iraku. Skúmali pomer dvoch rôznych druhov atómov kyslíka, teda izotopov, ktoré sú uložené v zásobách minerálov. Tie poskytli vedcom informácie o tom, aké množstvo zrážok spadlo v rôznych obdobiach existencie ríše.

Vďaka špeciálnej analýze sa im následne podarilo zistiť, že medzi rokmi 925 pred Kristom až 550 pred Kristom prešla klíma dvoma fázami. Prvá trvala do roku 725 pred Kristom, pričom vedci tvrdia, že v období medzi rokmi 850 až 740 pred Kristom bolo najvlhkejšie podnebie, aké stalagmit po dobu 4 000 rokov zachytil. Druhé obdobie sa datuje od roku 675 pred Kristom po rok 550 a toto obdobie sa vyznačovalo mimoriadnym suchom.

Antoine Philippe Houze [Public domain], via Wikimedia Commons
Získané údaje podporuje fakt, že v oblasti severného Iraku je do dnešného dňa poľnohospodárstvo mimoriadne citlivé na zmeny v množstve zrážok. Stačí aj malý úbytok k tomu, aby bola produkcia plodín výrazne ovplyvnená. V štúdii publikovanej v časopise Science Advances vedci dodávajú, že aj dnes dokážu obdobia sucha poriadne skomplikovať život. Dôkazom sú suché obdobia z rokov 1991 až 2001 alebo 2007 a 2008, kedy sa na poliach takmer nič neurodilo a straty utrpeli aj chovatelia dobytka.

Aj keď bol teda pád Asýrskej ríše zapríčinený mnohými faktormi, práve obdobie sucha pôsobilo ako katalyzátor. Navyše, podobné vzorce sa objavili aj v čase vzrastu a pádu Mayskej civilizácie.

The Guardian
Uložiť článok

Najnovšie články