Hornád by sme mohli označiť za jednu z najatraktívnejších riek na území Slovenska. Môže za to najmä približne 16 km dlhý úsek na jeho hornom toku, kde sa rieke kedysi dávno podarilo prerezať vápencovým podložím Slovenského raja a vytvoriť úchvatný kaňon, ktorý dnes nazývame Prielom Hornádu. O niečo ďalej vytvára Hornád, tentokrát už s ľudskou pomocou, na prvý pohľad nemenej zaujímavú scenériu. Údolná vodná nádrž Ružín má však aj svoju odvrátenú tvár a patrí k zrejme najznečistenejším na celom Slovensku.
Ružín nie je bežnou vodnou nádržou. Voda tu nezaplavuje veľké časti územia a celá nádrž sa kľukatí údolím, ktoré stovky tisíc rokov vytváral svojou činnosťou Hornád a potoky stekajúce z dolín okolitých vrchov. Svojou rozlohou približne 390 hektárov sa s Liptovskou Marou, Zemplínskou Šíravou či Oravskou priehradou nemôže porovnávať. Krásou ich však Ružín v mnohom prekonáva. Azda najlepšie sa o tom možno presvedčiť z vrcholu Sivec, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších výhľadových bodov na východnom Slovensku.
Ružín je v plnom stave asi 14 kilometrov dlhý. Končí sa priehradným múrom pri dnes už neexistujúcej obci, po ktorej dostalo vodné dielo aj svoj názov a začína v mieste, kde sa do Hornádu vlieva Hnilec prameniaci pod Kráľovou hoľou. Ružín viac ako vodnú nádrž pripomína prírodné jazero. Pomáha tomu prírodný ráz, ktorý dotvárajú lesmi pokryté svahy pohoria Čierna hora, pod ktorými Hornád kedysi tiekol. Domnienku o výtvore prírody zo stola rýchlo zhadzujú časti obcí, ktoré skončili pochované pod vodnou hladinou.
Presúvanie mŕtvych aj kostol odrezaný od sveta
Vodné dielo na Hornáde nezatopilo toľko domov ako priehrada na Orave či v Liptovskej kotline. Pod vodou skončil už spomínaný Ružín a čiastočne aj Košické Hámre, Malý Folkmár, Jaklovce, Margecany a Rolová Huta. Okrem ľudí presúvali aj mŕtvych z niekdajších cintorínov. V Margecanoch mohli byť napriek všetkému radi aspoň za to, že im ostal kostol. Aj keď sa odrazu nachádzal na opačnom brehu vodnej nádrže.
S prehradením Hornádu začali v roku 1963, práce dokončili o 10 rokov neskôr vybudovaním vyrovnávacej nádrže, ktorá sa nachádza za 60 metrov vysokým priehradným múrom. Kým Oravská priehrada a Liptovská Mara, vznikli najmä pre neustále sa opakujúce záplavy v povodí Oravy a Váhu, v tomto prípade sa jednalo o takmer výlučne hospodárske dielo. I keď, samozrejme, aj Ružín chráni obyvateľov žijúcich na dolnom toku Hornádu pred povodňami vznikajúcimi najmä po prívalových dažďoch a jarnom topení snehu.
Priehrada, ktorá živí priemysel
Jedným z najvýznamnejších rozhodujúcich faktorov pre vznik vodného diela Ružín bol začiatkom 60. rokov 20. storočia rozvoj priemyslu. V Košiciach a okolí bol v tom čase na vzostupe hutnícky priemysel, ktorý patrí medzi (na množstvo vody) najnáročnejšie odvetvia hospodárstva. Okrem toho padla vhod aj výroba špičkovej energie, či vznik priestoru pre rekreáciu na pobreží priehrady, ktoré v časoch socializmu patrili k najvyhľadávanejším lokalitám cestovného ruchu na našom území. Prioritná funkcia zásobárne úžitkovej vody pre potreby priemyslu pretrvali až dodnes.
„Odbery vody nie sú realizované priamo z nádrže, ale nádrž vytvára zásobu vody, ktorú (po energetickom využití vo vodnej elektrárni) rovnomerne vypúšťa do Hornádu v takom množstve, aby boli pokryté všetky požiadavky,“ prezradil nám Slovenský vodohospodársky podnik vo vyjadrení.
„Pre železiarne sa voda konkrétne odoberá z Hornádu nad haťou Vyšné Opátske. Permanentný prietok v Hornáde zásobuje Seligovo jazero, kde sa realizujú odbery pre košickú tepláreň. Hornád dotuje aj podzemné vody a tým aj dodávku pitnej vody z okolitých studní. V minulosti boli významným odberateľom Magnezitové závody, pre ktoré sa realizoval odber z Hornádu nad haťou Ťahanovce,“ vysvetľuje význam vodnej nádrže Ružín hovorca SVP Marián Bocák.
Ružín plný plastov
Výnimočná scenéria, ktorú Ružín spoločne s okolitými vrchmi vytvára, má však aj svoju odvrátenú tvár. Vodná nádrž totiž jednoznačne patrí k tým najznečistenejším na našom území. Obrovské množstvo najrôznejšieho odpadu, medzi ktorým vynikajú na hladine plávajúce výrobky z plastu, pripomína, že znečistenie planéty plastovým odpadom nie je len problém nám vzdialených oceánov a pobrežných oblastí, ale dotýka sa priamo aj Slovenska.
„Znečistenie z veľkej časti tvorí komunálny odpad splavovaný pri zvýšených vodných stavoch z nepovolených skládok opakovane vznikajúcich v blízkosti riek Hornád a Hnilec, na ktorých sútoku sa vodná nádrž Ružín nachádza s pomerne hustým osídlením v 92 mestách a obciach. Je to dôsledok nezodpovedného nakladania s komunálnym odpadom a nízke ekologické povedomie obyvateľov obcí v povodí nad vodnou nádržou, ktoré má plochu takmer 2000 km2. Najväčším znečisťovateľom je, samozrejme, človek, bez ohľadu na to, či je to rybár, chatár alebo občan obce a bez ohľadu na to, o aké ročné obdobie ide,“ vysvetľuje problematiku znečistenia Ružína SVP.
Znečistením Ružína sa v roku 2013 zaoberala aj slovenská vláda. Vznikol projekt Čistenie vodnej nádrže Ružín, ktorý bol v nasledujúcich dvoch rokoch aj realizovaný. Stál viac ako pol milióna eur a z vodnej nádrže odstránil viac ako 3000 ton odpadu. Ako nám prezradil hovorca SVP Marián Bocák, náklady na čistenie Ružína sa ročne pohybujú od 50 do 90-tisíc eur.
Ružín teda za sebou nemá takú dramatickú históriu ako pri svojom vzniku písali v minulosti mnohé iné vodné nádrže na slovenských riekach. Príbeh plný zármutku však píše v posledných rokoch, počas ktorých je vodná nádrž symbolom neudržateľného spôsobu života, ktorým znečisťujeme našu planétu.
Korzár, SVP, vtedy.sk
#cestujemdoma
Spoznávaj Slovensko a jeho krásy, podpor domácu ekonomiku a cestovný ruch.
Nahlásiť chybu v článku