Globálna zraniteľnosť voči stúpaniu hladiny mora je problém, ktorý si svet uvedomuje. Nové odhady vedcov však naznačujú, že stúpajúce moria by mohli postihnúť trikrát viac ľudí ako sa pôvodne predpokladalo.  Nové odhady sú šokom dokonca aj pre samotných vedcov, vzhľadom na ich dramatický rozdiel od predchádzajúcich výsledkov.

Podľa novej štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise Nature odhady ukazujú, že 300 miliónov ľudí, ktorí v súčasnosti žijú na súši, budú čeliť záplavám najmenej raz ročne do roku 2050. Toto tvrdenie zatieňuje predchádzajúce odhady, podľa ktorých je v súčasnosti ohrozených 80 miliónov ľudí.

Vylepšený model, ktorý presnejšie zohľadňuje nadmorskú výšku pôdy pomocou satelitných snímok a umelej inteligencie naznačuje, že do polovice storočia budú pod vodou aj krajiny ako Vietnam či India. Medzi rizikové oblasti patria veľké časti husto osídlených miest ako Bombaj, ktoré je domovom viac ako 18 miliónov ľudí a v nasledujúcich 30 rokoch by mohlo byť takmer úplne pod vodou.

Hrozba sa výrazne prejavuje v Indonézii, kde vláda nedávno oznámila plány na presun hlavného mesta z Jakarty, ktoré je stále viac ohrozené povodňami. Nové údaje ukazujú, že v Indonézii je ohrozených 23 miliónov ľudí, čo je oproti predchádzajúcemu odhadu (ten bol 5 miliónov) obrovský posun. Hrozba sa však nevzťahuje iba na Áziu. V Spojenom kráľovstve by podľa odhadov mohlo byť do roku 2050 ohrozených povodňami 3,5 milióna ľudí.

„Tieto hodnotenia ukazujú, že zmena klímy môže v našich životoch pretvoriť mestá, ekonomiky, pobrežia a celé globálne regióny,“ povedal pre The Guardian Scott Kulp, hlavný autor štúdie a vedecký pracovník v Climate Central.

Hoci sú odhady výrazne horšie ako v predchádzajúcich modeloch, vedci dodávajú, že znepokojujúce výsledky sa môžu ešte zhoršiť. Podľa nich sú modely závislé od stále miznúcich antarktických ľadovcov, ktoré sa naďalej roztápajú do mora. A ak sa podmienky zhoršia, mohlo byť ohrozených až 640 miliónov ľudí do roku 2100.

Tieto alarmujúce čísla vychádzajú aj napriek tomu, že vedci pri ich výpočtoch rátajú aj s faktami, že krajiny pokračujú v znižovaní emisií načrtnutom v Parížskej dohode – no podľa nich sú to referenčné hodnoty, ktoré sa neplnia.

Pozri aj:

10 každodených návykov, ktorými ušetríte planétu aj svoju peňaženku bez veľkého úsilia

Nature Communication, The Guardian