V roku 1969 bolo obyvateľstvo Spojených štátov amerických rozdelené na dva „tábory“. Patriotov, ktorí obhajovali intervenciu USA vo Vietname a tých, ktorí nechceli o vojne ani počuť. Práve z tejto druhej skupiny ľudí vzniklo koncom 60. rokov v USA hnutie hippies, detí kvetov, ktoré sa už nemohli pozerať na tisícky mŕtvych Američanov (a desaťtisíce Vietnamcov) v zbytočnej vojne na opačnej strane pologule. V roku 1969 sa deti kvetov rozhodli aspoň na pár dní uniknúť z reality a sveta krvavej vojny a navštíviť húfne festival, ktorý navždy zmenil svet.

Na festivale, ktorý sa konal v auguste 1969 na pozemku farmára Maxa Yasgura, vystúpilo presne 40 interpretov a skupín, medzi nimi nechýbali také mená ako Jimmy Hendrix, The Who, Carlos Santana, Janis Joplin či Jefferson Airplane. Zúčastnilo sa ho viac ako 400-tisíc ľudí, pričom niektoré odvážnejšie odhady uvádzajú až neuveriteľných 700-tisíc návštevníkov, píše History.

Počet ľudí, ktorí sa v auguste 1969 zúčastnili festivalu Woodstock na pozemku farmára Maxa Yasgura, sa totiž presne zistiť nedá. Organizátori festivalu prvotne očakávali asi 60-tisíc návštevníkov, no nakoniec sa v predpredaji predalo až 180-tisíc lístkov. Kontrolu lístkov priamo na festivale ale nezvládli a nakoniec rezignovali. Woodstock bol už prvý deň vyhlásený za voľný festival, s otvorenými bránami pre každého, kto sa ešte zmestil, uvádza Britannica.

Bude to zlatá baňa, mysleli si

Napriek tomu, čo sa z Woodstocku stalo a ako si túto obrovskú hudobnú i spoločenskú udalosť idealizujeme, netreba zabúdať na to, že jeho podstatou mal byť finančný zárobok. Za organizáciou Woodstocku v roku 1969 stáli John Roberts, Joel Rosenman, Michael Lang a Artie Kornfeld. Prví dvaja mali peniaze, ďalší dvaja nápad. Roberts s Rosenmanom, obaja z bohatých rodín, hľadali nové možnosti, do ktorých by mohli investovať svoje peniaze.

Nápad im poskytli Lang s Kornfeldom, ktorí túžili po otvorení nahrávacieho štúdia v mestečku Woodstock asi dve hodiny jazdy od New York City v časoch, keď bolo u veľkých hviezd nahrávanie v prírode, ďaleko od ruchu veľkomesta, veľkým hitom. Po zriadení štúdia prišiel nápad zorganizovať veľký koncert na jeho propagáciu. Nakoniec to mal byť John Roberts, ktorý myšlienku rozvinul. Trojdňový festival s obrovskými menami, ktorý priláka množstvo ľudí a štvorici mladíkov pomôže zarobiť nemalé peniaze.

Najdôležitejšou otázkou okrem toho, kto na festivale zahrá bolo, kde sa vlastne celé podujatie bude konať. Ako prvý padol do rany Mills Industrial Park pri meste Woodstock, ktorého majiteľ pod odobrení miestnych obyvateľov s prenájmom súhlasil. Woodstock dostal reálne kontúry a do predaja putovali prvé lístky. Mesiac pred začiatkom festivalu však prišli problémy. Obyvatelia neďalekého mestečka Wallkill spísali proti festivalu petíciu. 50-tisíc hipíkov vo svojom susedstve nechceli, a tak mal Woodstock obrovský problém. Lístky už boli v predaji, do organizácie už putovali nemalé finančné prostriedky, no areál stále chýbal, píše stránka venovaná festivalu.

Nakoniec Woodstocku šťastie prialo. Objavil sa farmár Max Yasgur a jeho pozemok s rozlohou 240 hektárov. Pre očakávaných 50-tisíc návštevníkov to bolo viac ako ideálne. Namiesto Woodstocku sa tak festival konal v obci Bethel. Areál uprostred prírody mal atmosfére festivalu ešte dopomôcť. O lístky bol navyše obrovský záujem, čomu paradoxne dopomohlo aj medializovanie petície obyvateľov z pôvodného dejiska festivalu. Woodstock mal odštartovať v piatok 15. augusta 1969. V to dopoludnie už bolo organizátorom jasné, že zlatá baňa z neho nebude. Namiesto toho sa na nich valil jeden problém za druhým.

Woodstock zadarmo a problém za problémom