Je tak trošku indický, trošku pakistanský a z časti aj čínsky. Ak by bolo na miestnych, potom by bol možno aj celkom samostatný. To však nedovolí ani jedna zo spomínaných jadrových mocností, medzi ktorými je Kašmír strategicky dôležitou nárazníkovou zónou. Oblasť odkiaľ pochádza aj kráľovná medzi textíliami je najchudobnejšia zo všetkých indických štátov a teritórií. Napriek tomu sa o Kašmír bojuje už viac ako polstoročie.
Indický štát Džammú a Kašmír je aktuálne celkom odrezaný od okolitého sveta. Úrady v indickej časti sporného regiónu podľa TASR zaviedli v pondelok zákaz vychádzania v jeho letnom hlavnom meste a okolitých oblastiach. Zároveň bol zablokovaný prístup na internet, nefungujú ani súkromné mobilné siete a pevné linky, v prevádzke zostala iba mobilná sieť vo vlastníctve štátu, informoval z oblasti reportér agentúry AFP. India vyslala do Kašmíru približne 10-tisíc vojakov, no zdroje agentúry AFP hovoria až o 70-tisícoch ozbrojených mužoch.
Napätie na spornom území vyvrcholilo po varovaniach indických úradov o možnej „teroristickej hrozbe“ počas každoročnej hinduistickej púte. Tá sa nakoniec nekonala a India namiesto toho Kašmíru osobitý štatút autonómneho územia odobrala. Kým India hovorí o bezpečnosti, susedný Pakistan zásah proti slobode himalájskeho regiónu s prevažne moslimským obyvateľstvom odsudzuje. Vo vzduchu cítiť závan možného vojenského konfliktu. Ani zďaleka by to nebolo po prvýkrát.
Križovatka Ázie
Kašmír, ako historické územie, leží na predhorí Himalájí, Hindukúšu aj Pamíru. Ide o mimoriadne hornaté územie, kde dodnes nad priemyslom prevláda poľnohospodárstvo. Obývaný od neolitu v priebehu histórie prechádzal z rúk hinduistických vládcov pod správu tých moslimských, sikhiských až sa podobne ako zvyšok regiónu musel v polovici 19. storočia podrobiť Britskému impériu. Už od pradávna bolo centrom Kašmíru už spomínané mesto Šrínagar, ktoré bolo významnou obchodnou križovatkou medzi prednou, strednou a južnou Áziou.
Kašmír si ale v období koloniálnej Indie udržiaval určitú formu autonómie. Bol tzv. kniežacím štátom a teda nespadal priamo pod správu britských úradov, ale spravovaný bol miestnym vládcom. Na začiatku 40. rokov 20. storočia tvorili moslimovia až 77-percentnú väčšinu, kým hinduisti zastupovali len 20% obyvateľstva regiónu. Blížil sa rok 1947, rozpad Britskej Indie a pre Kašmír začiatok niekoľko desaťročí trvajúceho krviprelievania.
Koniec a rozpad impéria
Rozpad Britskej Indie mal niekoľko príčin. Dlhoročné volanie po samostatnosti zo strany miestnych obyvateľov na jednej strane a neschopnosť naďalej spravovať obrovskú ríšu, ako aj liberalizáciu britskej spoločnosti na strane druhej. Ako však rozdeliť mimoriadne rozsiahle územie do národných štátov, keď na ňom vedľa seba žije toľko rôznych sociálnych skupín s množstvom kultúrnych, spoločenských aj náboženských odlišností? Rozhodujúcou sa nakoniec stala otázka viery.
Britská India sa 15. augusta 1947 oficiálne rozpadla na Indiu a Pakistan, ktorý sa v tom čase ešte skladal zo Západného Pakistanu (dnešný Pakistan) a Východného Pakistanu (dnešný Bangladéš). Pri delení regiónu do národných štátov sa tak kľúčovou stalo delenie medzi islamom na strane novovzniknutého Pakistanu a hinduizmu, budhizmu či sikhizmu na strane Indie. A čo Kašmír? V oblasti, kde prevládalo moslimské obyvateľstvo ľudia zrejme tak trochu túžili po vlastnom štáte, tak trochu po pripojení k Pakistanu a tak trochu aj o pripojení k Indii.
Dve vojny o Kašmír
Kašmír sa tak v roku 1947 pokúsil o vyhlásenie nezávislosti, no na veto Britov neúspešne. Na výber teda ostalo pripojenie na jednu či druhú stranu. Pakistan sa s Kašmírom pokúsil vyjednávať pripojenie k novovzniknutej krajine moslimov. Maharadžom regiónu bol ale v tom čase hinduista Hari Sing, ktorý pripojenie k Pakistanu odmietol, ignorujúc demografickú štruktúru Kašmíru. A tak začala prvá vojna o Kašmír, ktorá trvala do konca roku 1948. Pakistan napadol hornatý región, na čo Sing požiadal o pomoc Indiu, ktorej podmienkou bolo začlenenie Kašmíru do novovzniknutej krajiny.
O Kašmír sa bojovalo aj v roku 1965, znovu po útoku z pakistanskej strany. Konflikt tentokrát začal v oblasti Sindh, no rýchlo sa pretavil do tzv. druhej vojny o Kašmír. V nej sa pakistanské jednotky pokúsilo odrezať Indii hlavnú prístupovú cestu do regiónu. Druhá vojna o Kašmír bola jedným z najväčších tankových konfliktov od konca druhej svetovej vojny a po veľkých stratách na oboch stranách skončil podpísaním Taškentskej deklarácie v roku 1966.
Od roku 1966 sa už o otvorenej vojne medzi Pakistanom a Indiou o územie Kašmíru nehovorí. Napriek tomu tu ľudia zomierajú do dnešného dňa. Situácia v Kašmíre je raz pokojnejšia, inokedy sa dramatizuje a objavujú sa aj vojenské zásahy na jednej či druhej strane. V regióne za posledné desaťročia vzrástli najmä povstelecké hnutia žiadúce po odtrhnutí od Indie, samostatnosti či prípadnému pripojeniu k Pakistanu. Nárazníkovú zónu pred odvekým rivalom, ktorý navyše vlastní zbrane hromadného ničenia však India bez boja nikdy neodovzdá.
Koniec slobody i nádeje
A tak sa dostávame až do súčasnosti. Po viac ako 70 rokoch krviprelievania, ktoré k ničomu neviedlo, India zrušila článok ústavy č. 300 a s okamžitou platnosťou zbavila Kašmír autonómneho postavenia. Až donedávna totiž disponovala Indiou ovládaná časť Kašmíru politickou autonómiou s výnimkou bezpečnostnej a zahraničnej politiky. S očakávaním nepokojov India po svojom rozhodnutí do oblasti vyslala desiatky tisíc vojakov.
Mnoho odborníkov kroky Indie otvorene kritizuje. Zrušenie autonómie v politicky nestabilnom regióne môže totiž skôr viesť k vyhroteniu situácie ako k jej upokojeniu. Pripútaním Kašmíru pevnejšie k Indii sa zdá byť myšlienka na nezávislosť či pripojenie prevažne moslimského regiónu k Pakistanu ešte vzdialenejšia ako doposiaľ. Ak nič iné, vyčítať z aktuálnej situácie možno aspoň jediné. India ukazuje, že sa Kašmíru nevzdá a je ochotná podniknúť za jeho udržanie aj tvrdé kroky. A nie len to, celkom najradšej by zrejme bola, kedy sa o Kašmíre už nehovorilo ako o Kašmíre, ale Indii.
Nahlásiť chybu v článku