Vedci však prišli so zaujímavým nápadom, vďaka ktorému vás o klimatických zmenách bude informovať strom. Ako píše Atlas Obscura, dub pravidelne uverejňuje na internete informácie o živote v harvardskom lese.
Horúčavy neprospievajú nikomu
Na Slovensku momentálne vládne horúce leto, ktoré občas narušia prudké búrky. Tie sú však čoraz silnejšie a spôsobujú viac škôd. Ťažkosti však nemajú len ľudia, trápia sa aj zvieratá a rastlinstvo. Dôkazom je dub v harvardskom lese, ktorý pomocou tweetov svet pravidelne informuje o tom, ako sa práve má a veru, nie je to príliš optimistické.
Hello, World! I am a century-old red oak at Harvard Forest in MA: one of the oldest living organisms on the internet! Follow me to learn more about my life in a changing environment. For more on info how I work, go to: https://t.co/vI5k4AzEEQ. pic.twitter.com/nN7yacQ0aR
— A witness tree (@awitnesstree) July 17, 2019
Tweetujúci dub
Na rozdiel od človeka sa Quercus rubra, teda dub červený, nemôže posťažovať, ako mu je horúco a ako sa potí. Stromy a iné rastliny však pociťujú klimatické zmeny sprevádzané vlnami horúčav rovnako ako my. Tweetujúci dub je súčasťou 4-tisícovéhod akrového lesa, ktorý slúži ako vonkajšie laboratórium. Okrem dubov sa v ňom nachádzajú napríklad aj brezy, buky, javory či borovice.
Sme si bližší, ako by sme si mysleli
Aj keď je medzi nami ľuďmi a stromami mnoho rozdielov, predsa len máme aj veľa spoločného. Potrebujeme prijímať živiny, potrebujeme k životu slnko a vzduch, dýchame, rastieme, cítime a extrémne výkyvy počasia nám nerobia dobre. Rozdiel je v tom, že stromy nevedia nahlas vysloviť, čo im práve chýba a ako sa práve cítia. Vedci však tomuto dubu poskytli nástroj komunikácie, vďaka ktorému môžeme vidieť, ako ťažko prežíva sparné horúčavy.
Jeden z najstarších stromov v lese
Prečo vedci zvolili práve tento strom? Dub meria takmer 26 metrov, má košatejšiu korunu, týči sa vyššie a má širší kmeň, ako ostatné stromy. Okrem toho, v harvardskom lese ide o jeden z najstarších stromov. Mnoho ich totiž podľahlo víchrici, ktorá v roku 1938 časť lesa zrovnala so zemou.
Tlmočiace boty
Ako je možné, že strom dokáže tweetovať? Na kmeni má pripevnených niekoľko senzorov, ktoré priebežne odosielajú informácie botom. Tie následne komunikáciu pretlmočia do formy, ktorá je zrozumiteľná človeku. Vedci pôvodne plánovali napojiť na senzory javor, zdalo sa však, že dub bude ľuďom predsa len o niečo bližší vzhľadom na to, že tento strom na svojom dvore majú ľudia celkom bežne.
Najstarší žijúci organizmus na internete
Strom tweety uverejňuje od 17. júla tohto roka na účte @awitnesstree a predstavil sa ako najstarší žijúci organizmus na internete. Strom by mal príspevky uverejňovať približne šesťkrát do týždňa a ľudí informuje napríklad o prietoku miazgy. Tá je totiž ovplyvnená teplotou a množstvom vody. Vďaka tomu môžu vedci sledovať, ako strom reaguje na teplo a sucho.
Ďalší senzor zas monitoruje zmeny v kmeni a konároch. Strom totiž rastie nielen každým rokom, ale každým dňom. Okrem toho, že môžeme v jeho kmeni rátať letokruhy, každý deň sa jeho kmeň a konáre zväčšujú a zmenšujú podľa toho, koľko vody strom absorboval a koľko jej za pomoci listov opäť vydal.
My trunk and branches are on the fast track! My trunk has grown 0.255 mm and my branches 0.279 mm so far this month. pic.twitter.com/J0DFPkiwae
— A witness tree (@awitnesstree) July 22, 2019
Ako skutočný denník
Súčasťou tweetov sú aj fotografie, ktorých sú v lese desiatky. Jedna z nich je namierená práve na tweetujúci dub a informácie, ktoré strom poskytuje, teda pripomínajú skutočný denník. Cieľom takéhoto denníka je ľuďom priblížiť, čo sa okolo nich deje. Je totiž iné počuť o tom niekde v správach a vidieť, ako sa strom cíti v priamom prenose.
Okrem toho, takýto štýl informovania možno skôr prinúti ľudí konať. Vedci sa totiž obávajú, že čoskoro sa stromy začnú pred prílišnými horúčavami brániť tým, že uzavrú póry na listoch, aby si udržali čo najviac vlhkosti. To by mohlo znamenať, že dočasne prestane prebiehať fotosyntéza.
atlasobscura
Nahlásiť chybu v článku