Je niečo po 20. hodine greenwichského času. 20. júl 1969 sa navždy zapisuje do histórie USA, vesmírneho výskumu aj celého ľudstva. Minúty napätia, roky príprav, výskumu a obrovské množstvo ľudských aj finančných zdrojov. Lunárny modul v poradí piateho pilotovaného letu programu Apollo pristáva na povrchu prirodzeného satelitu Zeme. „Orol pristál“, ozýva sa v priamom prenose v riadiacom stredisku NASA z povrchu Mesiaca Neil Armstrong. Je presne 20:17:39.
50. výročie pristátia ľudskej posádky na povrchu Mesiaca by sme si dnes nepripomínali nebyť temnejšej stránky príbehu o doposiaľ azda najväčšom úspechu vo vesmírnom výskume. Príbeh Neila Armstronga, Michaela Collinsa a Edwina „Buzz“ E. Aldrina Juniora sa totiž začal písať oveľa skôr a to bez toho, aby v ňom akokoľvek figurovali. Prvý človek na Mesiaci mal len sedemnásť rokov, keď sa medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom rozpútala Studená vojna, ktorá bola katalyzátorom obdobia známeho ako vesmírne preteky.
Sovietske zázraky
Studená vojna začala v roku 1947, vesmírne preteky o 10 rokov neskôr. Už v roku 1955, ale Spojené štáty americké oznámili zámer vypustiť na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu. Američania, možno ešte trošku zaslepený strategickým víťazstvom v Kórejskej vojne, netušili ako ďaleko sú vo svojom vlastnom výskume medzikontinentálnych balistických rakiet Sovieti. Krátko po USA oznámil zámer o vypustenie umelej družice aj Sovietsky zväz. 4. októbra 1957 do vesmíru štartuje Sputnik 1 a svet jasá. O dva mesiace na to sa USA pokúša vypustiť na obežnú dráhu vlastnú raketu. Exploduje ešte na štartovacej rampe. Američania sa prerátali a hneď od začiatku pozerali vo vesmírnych pretekoch na sovietsky chrbát.
Kým sa Američanom podarilo do vesmíru vypustiť svoj prvý satelit Explorer 1, Sovietsky zväz mal už za sebou úspešný let so Sputnikom 2. Na jeho palube vyslali Sovieti do kozmu aj prvého živého tvora. Symbolom technologickej vyspelosti východného bloku sa tak na konci roka 1957 stala Lajka. Dominanciu vo vesmírnom výskume potom Sovietsky zväz ukazuje opäť v roku 1961 a tentokrát zasadzuje takmer smrteľný úder. Vo Vostoku 1 letí do kozmu prvý človek v histórii. Jurij Gagarin je hrdinom Sovietskeho zväzu. Američania sa musia pripraviť na najhoršie. Buď sa stane zázrak, alebo vesmírne preteky ani len nedobehnú.
Na Mesiaci pristaneme ešte v tomto desaťročí
Na začiatku 60. rokov Američania vedia, že ak chcú Sovietsky zväz vo vesmírnych pretekoch dobehnúť, musia to urobiť vo veľkom štýle. Na univerzitnom štadióne v americkom meste Houston sa 12. septembra pred dav ľudí a televízne kamery postaví úradujúci prezident Spojených štátov amerických John. F. Kennedy a oznamuje historický moment. Rozhodli sme sa pristáť na Mesiaci. Vybrali sme si dosiahnuť povrch Mesiaca a bezpečne sa vrátiť na Zem ešte v tomto desaťročí – nie preto, že je to jednoduché, ale preto, že je to náročné. Jeden z prvých dôležitých Kennedyho prejavov splnil svoj účel. Amerika sa spája a sústreďuje na dosiahnutie historického momentu.
Nasledujúci rok vybudovali Spojené štáty americké Johnsonovo vesmírne stredisko v Texase aj Kennedyho vesmírne stredisko na Floride. Americký národný úrad pre letectvo a vesmír známy ako NASA čerpala v nasledujúcich rokoch viac ako 4% federálneho rozpočtu. Do mesačnej misie však neprúdili len obrovské finančné zdroje. Na úlohe dostať na povrch Mesiaca prvého človeka sa spolupodielalo viac ako 400-tisíc ľudí.
A kde sa vo vesmírnom výskume medzičasom nachádza Sovietsky zväz? Má za sebou ďalšie úspechy. Prvý výstup človeka do otvoreného vesmíru aj prvú ženu vo vesmíre a za ďalší z hlavných cieľov si taktiež volí Mesiac. Na vesmírnom programe Sovietskeho zväzu sa však začínajú prejavovať prvé známky vyčerpanosti východného bloku. ZSSR už Spojeným štátom americkým nestačí. Nemá dostatok ľudských ani finančných zdrojov. Komunisti navyše priveľmi „tlačia na pílu“ a Sovietsky zväz tak získava celkom iné, temné prvenstvo. Pri vesmírnej misii zomiera prvý človek, Vladimir Komarov a spolu s ním aj sovietsky sen o Mesiaci.
Traja mŕtvi
Výcvik posádok programu Apollo započal v roku 1966. V rovnakom čase už technici postupne dokončovali vývoj obrovskej rakety Saturn V, ktorá mala človeka k Mesiacu doviesť. Samotný program Apollo však odštartoval obrovskou tragédiou. 27. januára 1967 došlo počas predletovej skúšky k skratu, ktorý v kabíne spôsobil požiar. Apollo 1 tak zemský povrch nikdy neopustilo a vyžiadalo si životy troch amerických astronautov.
Napriek tomu sa Američania svojho sna nevzdávali a o necelé dva roky sa konečne dostali do blízkosti Mesiaca. Pre splnenie obrovského sna bola misia Apollo 8 kľúčová. Prvý let k Mesiacu nakoniec vyšiel na výbornú. Trojčlenná posádka bez väčších problémov opustila obežnú dráhu Zeme, niekoľko dní cestovala k Mesiacu, ktorý úspešne obletela a bezpečne sa vrátila späť domov. Do skladačky ostávalo doplniť posledný kúsok. Úspešné pristátie.
16. júl 1969, 13:32
Je 14. júl presne 9. hodín večer Greenwichského času a na štartovacej rampe sa začína oficiálne odpočítavanie štartu. Prebiehajú posledné prípravy. Za 28 hodín, začína historické predstavenie. 16. júla vstávajú Neil Armstrong, Michael Collins a Edwin „Buzz“ E. Aldrin už o 4 ráno. Raňajkujú, navliekajú sa do skafandrov a pár hodín pred štartom vstupujú do riadiaceho modulu rakety Saturn V. Štart misie Apollo priamo na mieste sledujú tisícky novinárov. V okolí štartovacieho komplexu v Kenedy Space Center sa podľa odhadov zhromaždil asi 1 milión divákov, ktorí chcú historický moment vidieť na vlastné oči. Na Floride je 9:32 minút a 111 metrov vysoká raketa Saturn V sa úspešné „odlepí“ od povrchu Zeme.
Televízne prenosy a nudné zhyby
Po 11 minútach a 49 sekundách sa misia Apollo 11 dostáva na obežnú dráhu. Okolo našej planéty spraví jeden a pol obletu. Naberá rýchlosť na opustenie orbity Zeme a vydáva sa na tri dni trvajúcu cestu k Mesiacu. Počas nich traja astronauti natlačení v malej riadiacej kabíne komunikujú so Zemou, kontrolujú prístroje, natáčajú záber. Neil Armstrong na nich divákov baví zhybmi, na ktoré mu netreba žiadnu energiu. Všetko prebieha bez akýchkoľvek problémov a ľudstvo sa rýchlosťou takmer 39-tisíc km/h blíži k svojmu snu.
Prvý náročný manéver a strata signálu
19. júl, krátko po 17. hodine Greenwichského času. Posádka Apolla 11 sa začína pripravovať na prvý náročný manéver. Obrovskou rýchlosťou sa totiž približujú k Mesiacu. Potrebujú sa dostať na jeho obežnú dráhu a obletom okolo vesmírneho telesa spomaliť na nižšiu rýchlosť. Manéver Lunar Orbit Insertion je preto prvým kľúčovým momentom na úspešné pristátie. Apollo 11 sa dostáva na orbitu Mesiaca prechádza na jeho odvrátenú stranu. Po prvýkrát od štartu loď stráca spojenie so Zemou. Saturn V spomaľuje a zachytáva ju gravitácia Mesiaca. Astronauti sa po krátkom čase dostávajú z mesačného tieňa. Spájajú sa so Zemou, obdivujú povrch svojho cieľa a natáčajú ďalšie zábery.
Pristátie na mesiaci (časová os) – 20. júl 1969
- 13:27 (UTC) – Buzz Aldrin prechádza z riadiacej kabíny do lunárneho modulu. Asi o hodinu ho nasleduje Neil Armstrong a spoločne kontrolujú systémy potrebné na pristátie.
- 17:46 (UTC) – Pristávací modul sa oddeľuje od veliteľského modulu. V ňom ostáva osamotený Michael Collins, ktorý bude naďalej krúžiť okolo Mesiaca a čakať na návrat svojich kolegov a priateľov. „Orol má krídla,“ hovorí Neil Armstrong.
- 19:08 (UTC) – Armstrong a Aldrin po prvýkrát zapínajú motory lunárneho modulu a pripravujú sa tak na aktívnu fázu pristátia na Mesiaci.
- 20:05 (UTC) – Armstrong znižuje výkon motorov, aby pred pristátím spomalil rýchlosť lunárneho modulu. Objavujú sa prvé vážne komplikácie. Motory bežali o čosi dlhšie a lunárny modul je o štyri sekundy popredu od plánovanej trasy. Plánované miesto pristátia tak minie o viac ako 6 kilometrov.
- 20:10 (UTC) – V lunárnom module sa ozve alarm. Prístroje ukazujú chybu 1202. Armstrong ani Aldrin netušia, čo táto chyba znamená. Ide o preťaženie počítača o 4%. Houston hlási v misii pokračovať. V nasledujúcich minútach alarm zapípa ešte štyrikrát.
- 20:15 (UTC) – Lunárny modul sa nachádza vo výške 213 metrov nad povrchom Mesiaca. Manuálne ho už pilotuje Neil Armstrong, ktorého tep v týchto a nasledujúcich momentoch stúpa k 156 úderom za minútu. Buz Aldrin Armstronga neustále informuje o výške a polohe modulu. V priebehu dvoch minút klesnú na výšku 22 metrov. Armstrong manuálne naviguje loď na miesto pristátia. Navigačný systém totiž po prelete pôvodného miesta vybral oblasť s nerovným povrchom uprostred mesačného kráteru veľkého ako futbalové ihrisko.
- 20:17:02 (UTC) – „60 sekúnd,“ ozýva sa z riadiaceho strediska v Texase. Začína ďalšia dráma. Lunárny modul má na pristátie jedinú minútu a teda aj jediný pokus. Potom už nebude mať dostatočné množstvo paliva na návrat k veliteľskému modulu krúžiacemu po orbite Mesiaca.
- 20:17:22 (UTC) – Orol sa vznáša necelých 10 metrov nad povrchom Mesiaca. Aldrin hlási, že na jeho povrchu je už viditeľný tieň lunárneho modulu.
- 20:17:32 (UTC) – „30 sekúnd,“ hlási Houston. Teraz, alebo nikdy.
- 20:17:39 (UTC) – „Kontaktné svetlo,“ oznamuje Aldrin Armstrongovi, ktorý manuálne ovláda pristátie. Ide o senzor, ktorý sa rozsvieti v momente, keď sa lunárny modul dotkne povrchu Mesiaca.
- 20:17:42 (UTC) – Astronauti vypínajú motory lunárneho modulu.
- 20:17:51 (UTC) – „Orol pristál,“ hlási do Texasu Neil Armstrong. Na povrchu Mesiaca bezpečne pristála ľudská posádka.
- 20:17:53 (UTC) – „Rozumieme. Vidíme vás na zemi, kvôli vám tu veľa chlapov zmodrelo. Teraz znovu dýchame, vďaka!“ znie odpoveď zo Zeme.
Keď je posledný krok prvým
Pôvodný plán bol, že si astronauti po pristátí niekoľko hodín pospia. Armstrong s Aldrinom však riadiacemu stredisku povedali, že sa im na povrchu Mesiaca zaspať aj tak nepodarí a tak radšej začnú s prípravami na výstup z lunárneho modulu. 21. júla o 2:39 v noci otvára Neil Armstrong prielez a začína zostupovať po rebríku. Ten má 9 stupňov a Armstrong po ňom ide veľmi pomaly. Opisuje povrch Mesiaca, vizuálne kontroluje, ako hlboko sa lunárny modul zaryl do jeho povrchu a aké stopy v ňom zanechali motory. Na poslednom stupienku zastavuje. Ostáva posledný krok. Dvíha ľavú nohu a ako prvý človek v histórii ľudstva ju pokladá na mesačný povrch. Do Texasu pritom posiela vetu, na ktorú história nikdy nezabudne. „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ hovorí Neil Armstrong. Spojené štáty americké to dokázali. Vyhrali vesmírne preteky.
Návrat na Zem a karanténa
Armstrong zbiera prvé vzorky, robí prvé zábery a kameru nastavuje na statív. Tá teraz sníma Aldrina, ktorý vstupuje na povrch Mesiaca ako druhý. Spoločne potom viac ako dve hodiny rozkladajú prístroje, ktoré ponechajú na povrchu Mesiaca, zbierajú ďalšie vzorky, vztyčujú americkú vlajku. Priamo z povrchu Mesiaca sa s nimi dokonca spojí úradujúci prezident Spojených štátov amerických, ktorý im zagratuluje a poďakuje. Armstrong s Aldrinom sa potom vracajú do lunárneho modulu, kde sa im podarí na pár hodín zaspať. O 17:54 (UTC) Orol vzlietol na svoju spiatočnú cestu. O 21:35 sa pripojil k veliteľskému modulu. Armstrong, Aldrin a Collins sa opäť stretli. 22. júla o 4:55 (UTC) a Apollo 11 sa vydalo domov.
Pre silnú tropickú búrku na mieste pôvodného pristátia bola nakoniec zvolená nová oblasť Tichého oceánu približne 400 km vzdialená od tej pôvodnej. Veliteľský modul pristál na vlnách severného Pacifiku 24. júla o 16:50 (UTC). Astronauti boli vrtuľníkmi prevezení na neďalekú lietadlovú loď USS Hornet, kde ich okrem kapely privítal aj prezident Nixon. Z Havajských ostrovov astronauti letecky cestovali do Houstonu, kde sa konečne stretli so svojimi rodinami. Po úspešnom návrate museli stráviť astronauti 21-dní v karanténe, aby špecialisti vylúčili možnosť, že so sebou priniesli nebezpečné baktérie či patogény.
Späť na Mesiac
Svet plesal. Lunárna odysea sa podarila. V nasledujúcich rokoch sa po povrchu Mesiaca prechádzalo ešte 10 ďalších astronautov, naposledy v decembri 1972 posádka misie Apollo 17. Mesačná krajina potom prestala ľudstvo zaujímať. Po takmer piatich desaťročiach sa však doba opäť mení a Mesiac sa opäť stáva dôležitou súčasťou vesmírnych pretekov. Hráčov je tentokrát viac a aj cieľ je celkom iný. Už nejde o to niekde pristáť, ale tu aj zotrvať. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Mars. Mesiac však bude prestupnou stanicou.
Online prenos misie Apollo 11 na YouTube beží už od 50. výročia štartu rakery Saturn V:
history.nasa.gov (Časová os a Denník), firstmenonthemoon.com (zvukový záznam a prepis konverzácie pri pristávaní)
Nahlásiť chybu v článku