Dorota Nvotová na Pohode 2019 dojala vyše 9000 ľudí pod pódiom počas vystúpenia Bolo nás jedenásť, kde spievala známe hity svojho otca, Jara Filipa, s celou plejádou speváckych legiend od Milana Lasicu až po samotného organizátora, Michala Kaščáka. Deň potom so mnou urobila rozhovor tak, že sme sa stretli, sadli na zem do trávy a rozprávali sa o hocičom.  

Čítal som, že by si svoje dieťa poslala v puberte do budhistického kláštora. Teraz tu okolo teba behá 5-ročný syn Filip, vieš si to stále predstaviť?

Keby prišli nejaké problémy so správaním a dal by sa v puberte na fet, tak určite. Nie za trest, ale pre jeho dobro. Mám vyhliadnutý chlapčenský kláštor v jednej himalájskej dedinke, tam by som sa za ním presťahovala, aby som bola poruke. Tam mu vyholia hlavičku, dajú rúcho a bude jesť ryžu… s ryžou. Myslím, že rok v kláštore by prospel aj mne.

Čo by mu to po podľa teba dalo?

Disciplínu. Naučili by ho meditovať, to pomôže každému. Majú tam normálne izbičky, ráno sa zobudia, umyjú, idú do školy, majú tam normálne predmety, ako aj matematiku a angličtinu a potom aj lekcie jógy, meditácie, potom si musia narúbať drevo, aby večer nemrzli. Taká vyššia forma vzdelania.

Čo pre teba znamená patriotizmus?

 Ja ho moc necítim, aj keď nedávno som sa pristihla ako fandím našim hokejistom a cítim sa hrdo keď dobre hrajú. Principiálne ale považujem seba aj ostatných ľudí za svetoobčanov, ale zas nechcem tým diskriminovať ufóncov. Proste necítim tú dôležitosť, že by bol Slovák viac ako, čo ja viem, Uzbekistanec. Patriotizmus asi má nejaké pozitíva, napríklad keď v rámci neho zachrániš svojich ľudí, svoju krajinu. Kto ale povedal, že tí ľudia sú dôležitejší, ako tí druhí, a že tvoja krajina je dôležitejšia, ako tá druhá? Či už z pohľadu Boha alebo akejkoľvek vyššej moci. “Oni v tom Brodskom žerú psy!!!” kričia, ale ty zas žerieš prasa, a kto to povedal, že prasa je menej ako pes? Ja si myslím, že keď tradície a kultúra majú prežiť, tak prežijú. Keď nie, tak za to asi nestáli a prídu iné. V prírode silnejšie jedince vyhrajú nad slabšími, taký istý kolobeh máme aj my ľudia. Nemárujeme sa navzájom kvôli ulovenej antylope, ale problém nazveme napríklad kultúrou.

Myslíš, že by sa umelec mal vyjadrovať k politickým, environmentálnym a iným spoločenským témam?

 Ja si myslím, že by si každý mal robiť čo chce. Nemyslím si, že umelci sú nejaká elita, umenie je tiež len jedna z prác. Skôr sa tu asi môžeme baviť o popularite. Keď ťa je vidno, zober si do huby už radšej dačo, čo má zmysel. Myslím v hocijakej sfére.

Nemáš s tým zlú skúsenosť?

 Ja s tým mám len zlú skúsenosť, lebo sú doby internetové. Už mi boli venované rôzne priania ako Bodaj by ťa znásilnilo tisíc džihádistov a podobné haluze. Preto som vymyslela vo svojej cestovke Fulmaya travel tzv. Xenofóbny balíček. Myslím si, že veľa extrémistov nemá reálnu skúsenosť s tými, na koho nadávajú. Takže ak mi niekto preukázateľne dokáže v histórii svojich sociálnych sietí, že je rasista, alebo xenofób, zadarmo ho vezmem do sveta: Respektíve za náklady na letenku a ubytovanie. Ja svoju prácu urobím zadarmo a aj ho osobne odsprevádzam.

To je taká hecovačka či to myslíš vážne? Pošlem ti lietadlom do Ázie vyholeného chlapa s hákovými krížmi po tele a ty mu to zaplatíš?

Nezaplatím, ale spravím to zadarmo. Myslím to smrteľne vážne. Tých čo majú problém s Islamom, zoberiem na moslimské Maledivy do malej dediny, kde im bude 5-krát denne hučať mešita pod nosom. A budú môcť spoznať tých ozajstných moslimov, ktorí ich budú domov pozývať na obedy a usmievať sa od ucha k uchu. Tých, čo majú problém s Rómami, zoberiem do slumu do Indie. Som presvedčená, že väčšinou svetovej nenávisti k ľuďom inej kultúry a iného pôvodu, je ich neznalosť.

Čítal som prvú knihu Fulmaya, pred pol rokom vyšiel druhý diel. Kam si sa za ten čas posunula? Na konci jednotky si tuším bývala v garáži.

Nechcem tu hádzať spoilery. Medzitým som žila aj v garzónke, v Moskve, v záhradnej chatke a teraz som v byte. Prvý diel knihy skončil v roku 2009, druhý diel končí v roku 2015. Predtým než niečo vydám, potrebujem aspoň 2 roky odstup. Bude to, podobne ako prvý diel, o mne ako takej, o cestovaní, muzike a o všetkom. Forma zostáva, bude to rovnako osobné.

Na tvojom včerajšom koncerte som si uvedomil, že nie len píšeš, ale aj spievaš o veľmi osobných veciach úplne otvorene. Dá sa prípadná kritika potom nebrať osobne?

Nedá. Potom ma to bičuje, ale aspoň sa môžem zlepšovať.

Mal som napríklad pocit, že potom vidím do tvojho vzťahu a sexuálneho života. Máš s tým problém? Komentujú to ľudia?

 Je mi to jedno. Ľudia to nerobia, je im to blbé kvôli takej tej základnej ľudskej slušnosti. Vedia, že keby to kritizovali, kritizujú niečo z jadra mojej duše. Keď sa im to nepáči, neriešia to, nemám z toho nejakú mentálnu krízu.

Pre koho to vlastne píšeš? Je to taký sofistikovanejší denník?

 Primárne kvôli sebe, je to dobrá terapia na vytriedenie myšlienok. Druhotne kvôli nepálskym deťom, lebo výťažok z tej knihy ide im. Zároveň to niečo málo zarobí aj mne, je to moja práca. Robím to ale aj kvôli čitateľom. Chodí mi strašne veľa listov o tom, ako im tá kniha zmenila život. Stalo sa mi dokonca, že som v Himalájach 4 000 m n. m. stretla partičku, ktorá namiesto s bedekrom cestovala s Fulmayou, ako knižným sprievodcom. Neodporúčam. Hlavné komerčné trasy v Himalájach sa menia podobne rýchlo ako Bratislava. A podobne nešťastným smerom.

Z pohľadu smrteľníka toho robíš naozaj veľa – máš cestovku, sprevádzaš po Himalájach, komponuješ, spievaš, vydávaš knihy aj albumy. Stíhaš mať o všetkom prehľad?

Treba sa zbaviť pohľadu smrteľníka, hehe. Mám tú chorobu, že na všetko poviem áno. Je málo vecí, ktoré odmietam, alebo nezareagujem. Mám nejaké plány v cestovke, ďalšie plány s hudbou a písaním. Plánujem zhruba na rok dopredu. Po 17 rokoch sa mi do života tiež vracia vzdelávanie a prihlásila som sa na jazzovú školu vo Viedni. Zistila som, že hrám ako dement a čoraz viac sa hanbím pred špičkovými muzikantmi, s ktorými hrávam v kapele. Konečne sa môj mozog dostal do fázy dostatočnej pokory a som schopná rešpektovať autority. Keď som vyšla zo strednej, nebola som schopná ísť na výšku. Mala som ego ako tornádo, potrebovala som zo seba všetko dostať. Teraz je to von a mám priestor na absorbovanie. Som zrazu taký zvedavec, všetko sa učím, chcem sa všetko dozvedieť.

Koľko času teraz tráviš na Slovensku a v zahraničí?

Približne 3 mesiace v roku trávim v Ázii. Vždy je to počas zimy a väčšinou na dva krát. Predtým ako som mala dieťa to bolo 8 mesiacov a na jeden krát. Zmamičkovávam sa asi.

Čo sa vtedy deje s tvojou prácou? Si natoľko organizovaná, že plánuješ dopredu, alebo si proste punkáč?

 Ja som taký punkáč s OCDčkom (= obsesívno-kompulzívna porucha osobnosti, pozn. red.). Stretnutia si do diára dopisujem aj spätne, aby som mala prehľad.

Na Pohode som ťa počul hrať svoju tvorbu aj tvojho otca, Jara Filipa. Keď si spievala Za dedinou v rámci vystúpenia Bolo nás jedenásť, kopa chlapov naokolo mňa plakala dojatím, tiež som mal na mále. Rozmýšľal som potom, aký máš vlastne vzťah ku svojim dvom otcom. Je pre teba Jaro Filip z pohľadu vzťahu ozajstný otec, alebo skôr modla, ku ktorej sa hlásiš? Čo na to vraví druhý otec Juraj Nvota, ktorý ťa vychoval?

 Taký ten pocit, že tato, nemám ani k jednému. Obidvoch mám strašne rada a sú pre mňa naozaj dôležití, a rovnocenní. Jeden ma vychoval a druhý ma splodil. Síce na mňa celý život jeb*l, ale posledný rok pred smrťou sme si to celé vynahradili. S Jarom sme sa vtedy každý deň stretávali a všetko si to dobehli. Myslím všetko to, čo sa dalo – to otcovské, to sa dobehnúť nedá. Juraj bol pri mne naopak celý život, ale nie úplne v tej otcovskej roly. To vzal do rúk až po Jarovej smrti. Niekedy keď máš niečo dvojmo, akoby si nemal nič. Ja to skôr beriem tak, že som mala dvoch otcov a už sa moc nad tým nezamýšľam a nerýpem sa v tom, lebo však dosť i to pošramotilo hlavu v puberte… už som veľká.  Ale všetko, čo ťa v nízkom veku negatívne poznačí, je zároveň živnou pôdou pre mnohé iné pozitívne veci a nápady, napr. umeleckého charakteru. Vďaka podmienkam, aké som mala, som taká, aká som. Nemyslím si, že to bolo zlé.

Dorota Nvotová najbližšie vystúpi s kapelou na zvolenskom zámku v sobotu 20.7.2019 spolu s IMT Smile, Girls from the Moon a Filipom Jánošíkom & hotovými umelcami. Viac o Festivale na zámku sa dozviete na Facebooku.