Černobyľ či Fukušima. To sú miesta, ktoré si väčšina ľudí spája s radiáciou. Najmä okolie známej elektrárne na severovýchode Ukrajiny je v poslednom čase skloňované vo všetkých pádoch. Na svete však existujú radiáciou kontaminovanejšie miesta ako Černobyľ či Fukušima. Podľa najnovších výsledkov výskumu z Columbijskej univerzity sú Marshallove ostrovy po amerických jadrových testoch pre človeka stále neobývateľné.
Marshallove ostrovy sa nachádzajú uprostred Tichého oceánu približne 4800 kilometrov severne od Nového Zélandu. Ostrovný štát tvorí celkom 29 atolov a 5 samostatných ostrovov, z ktorých je niekoľko neobývaných. Nie však preto, že by tu ľudia žiť nechceli. Atoly Bikini a Eniwertok sú dodnes poznačené minulosťou jadrových testov a pre človeka zostávajú aj po niekoľkých desaťročiach neobývateľné.
67 jadrových testov
Jadrové testy prebiehali na Marshallovych ostrovoch v rozmedzí rokov 1946 až 1958. Američania tu podnikli celkom 67 jadrových testov s celkovou silou 108 megaton TNT. Atol Bikini sa stal aj dejiskom doposiaľ najsilnejšieho amerického jadrového testu, kedy tu 1. marca 1954 Američania odpálili bombu Castle Bravo so silou ekvivalentnou 1000-násobku výbuchu v Hirošime. Po jadrových testoch USA musela byť časť obyvateľov Marshallovych ostrovov presídlená a viaceré oblasti boli na dlhé desaťročia zamorené radiáciou.
Situáciu na Marshallovych ostrovoch sa po 61 rokoch od ukončenia jadrových testov naposledy rozhodli preskúmať odborníci z Columbijskej univerzity. Ako informuje portál Phys.org, vedci skúmali vzorky pôdy z 11 ostrovov, ktoré sú súčasťou štyroch rôznych atolov. Výsledky svojho výskumu publikovali vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Radiácia vyššia ako v Černobyle
Zo vzoriek pôdy výskumníci zistili, že mnohé oblasti Marshallovych ostrovov sú aj po šiestich desaťročiach od posledného jadrového testu stále kontaminované radiáciou. Hodnoty pritom často prekračujú pre človeka bezpečnú hranicu hneď niekoľkonásobne. Napríklad vo vzorke pôdy z atolu Bikini namerali hodnoty radiácie 6,48 milisievertov za rok. Pre človeka bezpečná hranica sa pritom berie len 1 milisievert ročne. Portál Business Insider navyše zdôrazňuje, že ide o hodnoty vyššie ako boli namerané v okolí jadrovej elektrárne v Černobyle či japonskej Fukušime.
Viaceré oblasti Marshallových ostrovov tak ešte aj v roku 2019 zostávajú pre človeka neobývateľné, nehovoriac o environmentálnej záťaži, ktoré testovanie jadrových zbraní v 50. rokoch 20. storočia Američania v Tichom oceáne spôsobili. Ostrovný štát a jeho obyvatelia sa pritom finančných reparácií zo strany USA dočkali len pred niekoľkými rokmi. Kým sa im vráti aj časť ich územia však zrejme ešte nejaký čas potrvá.
Nahlásiť chybu v článku