Boh – diabol, anjeli – démoni. Skutočné nadpozemské sily alebo len nástroj strachu pre uchopenie moci? Nevedno. Ale určite vieme, že strach je najväčšou hybnou silou ľudstva. Vedel to Hitler, Stalin, či dnešní radikáli z krajín tretieho sveta. Nikdy by som si nedovolil prirovnať katolícku cirkev k týmto ľuďom, i keď aj v tejto inštitúcií je strach využívaný a má za následok množstvo obetí…

V prípade katolíckej cirkvi bol odjakživa diabol zosobnením zla a všetkého pokrokového či porušujúceho vtedajší štandard cirkevných hodnôt. Neraz na to doplácali intelektuáli, ktorí končili na hranici v pekelnom ohni ako napríklad dominikánsky mních, filozof, humanista, autor slávnej tézy o nekonečnom vesmíre, G. Bruno. Ďalej asi najznámejší človek, ktorý mal byť upálený, bol Galileo Galiei – za výrok o rotácií Zeme. Avšak trpeli taktiež aj jednoduchí ľudia pri inkvizíciách za rôzne, častokrát vymyslené priestupky voči cirkvi či samotnému Bohu. Vtedajší trend smeroval k plnej moci cirkvi, ktorá si to užívala. Nie cez skromnosť a pokoru, ale majetnosť a grandióznosť.

Dnes, niekoľko storočí od krvou písanej katolíckej histórie, kedy dochádzalo k boju s tzv. diablom na hranici (skôr išlo o pokrok a tradičnú medicínu, či iné vierovyznanie ako dnešné ,,posadnutie’’), kde dokonca podľa vtedajších cirkevných hodnostárov dochádzalo k porazeniu diabla a k oslobodeniu duše posadnutého, naberá boj s diablom nový rozmer.

Exorcizmus

Fenomén dnes každému známy hlavne vďaka americkej filmovej tvorbe. K najznámejším filmom patrí asi The Exorcist z roku 1973, kedy ľudia v kinách doslova omdlievali od strachu a znechutenia (scéna, keď dievča používa krucifix na sebauspokojovanie). Ďalší film, dokonca aj kniha, ktorú napísal v roku 1978 profesor Herbert Haag, zas pojednáva o skutočnom prípade, ktorý sa odohral v Nemecku. V tomto príbehu na následky vymietania zomrelo mladé dievča Annelies Michel, ktoré bolo psychiatrom označené za duševne choré.

Za dvadsať rokov od prípadu Michelovej cirkevné orgány v nemecky hovoriacich krajinách nepovolili ani jediný prípad exorcizmu. Dokonca predseda nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Lehman, sa v roku 2005 vyjadril v tlači , že osobám, ktoré si myslia, že sú posadnuté diablom, možno pomôcť aj inak. Avšak aj v Nemecku došlo k porušeniu tohto nariadenia, keď došlo k minimálne trom prípadom vymietania, od ktorých sa však katolícka cirkev dištancovala. Uvedomelý biskup Peter Henrici zo švajčiarskeho mesta Churu vyhlásil, že mierny nárast záujmu o vyháňanie diabla vo Švajčiarsku možno považovať za sociokultúrny fenomén, pretože oň žiadajú talianski katolíci. Tým naznačil, že aj chápanie diabla je v rôznych oblastiach sveta odlišné.