Našťastie, vedci usilovne pracujú na tom, aby sa tento nepríjemný jav podarilo zmierniť. Žijeme totiž v dobe, kedy sme informáciami obklopení na každom kroku a čím viac si toho dokážeme zapamätať, tým je to pre nás výhodnejšie. V tejto štúdii ako inšpirácia poslúžili slimáky. Ako si toho teda zapamätať čo najviac?

O slimákoch a efektivite

Pri zmienke o slimákoch si zrejme málokto predstaví rýchlosť alebo efektivitu. Väčšina z nás v mysli hneď vidí pomalé slizké stvorenie hľadajúce si cestičku zeleňou. Vedci však neraz vidia potenciál aj tam, kde by sme ho ináč nehľadali ani náhodou. Podobne to bolo aj v prípade slimákov, vďaka ktorým sa podarilo zistiť, ako v pamäti uchovať viac informácií a na dlhšiu dobu.

Interferencia

Keď sa snažíme uložiť si do pamäti veľké množstvo informácií, samozrejmosťou sú rôzne rušivé vplyvy, napríklad interferencia, ktorá ovplyvňuje, akým spôsobom budú rôzne druhy informácií uložené. Okrem toho vplýva aj na to, ktoré informácie sa neuložia vôbec ale budú z pamäti odstránené.

Michael Crossley a skupina jeho kolegov zo Sussexu využili slimáky na to, aby mohli tieto procesy lepšie preskúmať. Základnou metódou bolo posilňovanie odmenou a podmieňovanie. To znamená, ak slimáky urobili niečo, čo vedci chceli, dostali potravu, aby sa toto správanie upevnilo. Naopak, keď sa slimáky správali neželaným spôsobom, čakal ich trest.

Informačná súťaž

Slimáky sa teda museli naučiť, aké správanie je vhodné a aké zas nie je, vedci preto skúmali záznamy ich mozgovej aktivity, ktorá sa v priebehu učenia menila. Ukázalo sa, že keď sa slimáky snažili naučiť podobné veci, rozsvietila sa vždy tá istá skupinka neurónov. Práve preto vždy prežila len prvá spomienka, zatiaľ čo informácia, ktorá na ňu mala nadviazať, sa vytratila. Keď sa však slimáky učili odlišné veci, rozsvietili sa dve odlišné skupinky neurónov. Vzhľadom na to, že informácie boli odlišné, nemusela medzi nimi prebehnúť „súťaž“ a mozog bol schopný uskladniť obe informácie.

Vedomosti z rôznych súdkov

Ako tento poznatok aplikovať mimo zvieracej ríše? Crossley hovorí, že ak si chcete efektívne zapamätať veľké množstvo informácií, najlepšie urobíte, ak sa nebudete sústrediť len na jeden predmet, a teda na podobné informácie, ale ak si učenie „okoreníte“ rôznymi predmetmi. Práve vďaka tomu sa vyhnete interferencii, teda prekrývaniu sa podobných poznatkov. Ako na to? Prečítajte si napríklad pár strán z nejakej zaujímavej biografie a potom sa vrhnite na učenie sa najnovších teórií psychológie.

Úloha dopamínu

Aby sa vám učilo ešte o niečo ľahšie, prezradíme vám ďalšiu pikošku o vašom mozgu. Baží po všetkom, čo je nové. Významnú úlohu tu zohráva aj dopamín, vďaka ktorému sme nielen šťastnejší, ale aj motivovaní vyhľadávať nové zážitky a vedomosti. Aj keď sa teda väčšinou snažíme zbaviť sa rozptýlení a sústrediť sa len na jednu vec, zdá sa, že v kontrolovaných podmienkach sú rozptýlenia predsa len užitočné.

Mentálne zdravie a psychická pohoda

Okrem toho, keď náhle zmeníte činnosť, ktorej sa práve venujete, zmení sa aktivita rôznych častí mozgu. Kým niektoré časti budú zrazu aktívnejšie, tie, ktoré boli aktívne doteraz, dostanú priestor na to, aby si vydýchli. Vďaka tomu si ľahšie uchováte mentálne zdravie, ale aj celkovú spokojnosť a psychickú pohodu.

Dlhodobé ciele

Aby sa vám učilo ešte o niečo ľahšie, vedci pre vás majú ešte jednu radu. Aj keď je striedanie tém dobré aj z krátkodobého hľadiska, je dobré, ak sa jednej veci venujete aj niekoľko týždňov či mesiacov. Napríklad, ak vás zaujíma učenie sa nových jazykov, venujte mu energiu dlhodobo. Investujte do tých oblastí záujmu, ktoré vám napomôžu k dosiahnutiu stanovených cieľov. Nezabúdajte však na to, že svet je plný vecí a oblastí, ktoré čakajú na preskúmanie.

Pozri aj:

Skutočne úspešní ľudia majú na perách len 2 veci. Vďaka nim sa dostanú ďalej, než…

inc