Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- 11. marca 2011 otriaslo Japonskom zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 15-tisíc mŕtvych. Spôsobilo však aj druhú najväčšiu haváriu v dejinách jadrovej energetiky.
- Lezú vám už vysoké teploty na mozog? Schladiť a teda poriadne sa môžete v najbližšom Cestovateľskom kine. Martin Navrátil vás totiž zoberie do krajiny večného ľadu. Na antarktické dobrodružstvo sa môžete vydať už 16. júla v košickom Kine Úsmev. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Animák Tajný život maznáčikov 2 a Podfukárky.
- Grónsko „horí“. Minulý týždeň sa roztopili 2 miliardy ton ľadu. Najväčší ostrov sveta čaká zrejme rekordný rok.
- Tip na výlet: Poznáme 18 prírodných lokalít na Slovensku s najlepšou kvalitou vody na kúpanie.
Dňa 11. marca 2011 postihlo Japonsko azda najväčšia tragédia od 2. svetovej vojny. Paradoxne aj táto mala súvislosť s atómovou energiou. Kým v roku 1945 zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo spôsobené vojnovým konfliktom, o 66 rokov neskôr tragédiu spôsobila sila prírody.
11. marec 2011, 14:46
O 14:46 miestneho japonského času nastalo zemetrasenie v mori asi 130 kilometrov východne od mesta Sendai na ostrove Honšú. Trvalo 6 minút a dosahovalo hodnotu až 8,9 momentového magnituda. Pre ilustráciu, je to najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Japonsku a celosvetovo 4 najsilnejšie zemetrasenie. Veľké zemetrasenie spôsobilo masívnu vlnu cunami. Tá dosahovala výšku až 10 metrov. Aj keď ostrov chránili bariéry, s takou výškou sa jednoducho nepočítalo.
Malé zábrany vo Fukušime
Zemetrasenie a vlna cunami však spôsobili aj jeden veľký problém. V prefektúre Fukušima sa na pobreží nachádza jadrové elektráreň. Skladá sa zo šiestich ľahkovodných varných reaktorov typu BWR, ktoré poskytujú dokopy výkon 4,7 GW. To z nej robí jednu z 25 najvýkonnejších na svete. V čase zemetrasenia boli tri reaktory v prevádzke, na ďalších troch sa vykonávala údržba. Ihneď po zemetraseniach sa reaktory, ktoré boli v prevádzke, automaticky zastavili a to zasunutím kontrolných tyčí do reaktorov. Následne nabehli dieslové generátory, ktoré začali reaktory ochladzovať.
Jadrová elektráreň zemetrasenie zvládla a všetko vyzeralo relatívne v poriadku. Zmena ale nastala v momente, keď hodinu od zemetrasenia prišla vlna cunami. Jadrová elektráreň bola chránená zábranami proti vlnám, no zábrany mali výšku iba 6 metrov. Cunami ich tak prekonala a voda sa dostala až k elektrárni a tam zaplavila generátory slúžiace pre núdzové chladenie reaktorov. Najväčšie problémy tak mohli začať.
Ako sme už spomínali, vo Fukušime bolo 6 reaktorov. Problém predstavovali tri reaktory, ktoré boli až do zemetrasenia v prevádzke. V reaktore č. 4 sa nenachádzalo palivo a v reaktor č. 5 a č. 6 boli vo forme odstávky a katastrofu po počiatočných problémoch zvládli bez poškodenia. Aj keď boli aktívne reaktory ihneď po zemetrasení odstavené, stále produkovali teplo, ktoré bolo potrebné odstraňovať chladením. Keďže ale záložné generátory po zatopení nefungovali, začala narastať teplota a tlak.
Čo sa stalo vo Fukušime
Na začiatku bola najvážnejšia situácia na reaktore č. 1. Keď totiž teplota presiahne 900 stupňov Celzia, nastáva reakcia zirkónia, ktorá je súčasťou palivových prútov s vodnou parou a vzniká oxid zirkoničitý a vodík. Okolo reaktora sa nachádza ochranný kryt jadrového reaktora, takzvaný kontajnment. Do neho sa teda vypustila z reaktora č. 1 rádioaktívna para, ktorá obsahovala aj spomínaný vodík. Pre ochranu reaktora z kontajnmentu vypustili nahromadenú paru, čím sa však uvoľnila aj radiácia. Tá bola nameraná ako v areáli, tak aj mimo neho. Do prostredia sa dostal rádioaktívny jód 131 a cézium 137.
Vodík je ale pri kontakte so vzduchom výbušný. A to sa aj stalo deň po zaplavení stalo. Výbuch zničil v pomocnej budove betónový prístrešok, no kontajnment ako aj reaktor, ostali nepoškodené. Inžinieri ale mali stále problém s chladením reaktora. Postupom času a narastajúcou teplotou dochádzalo k taveniu paliva nielen na reaktore č. 1, ale aj na reaktoroch č. 2 a č.3.
Akútne sa teda riešila potreba chladenia reaktorov. Keďže sa elektráreň nachádza na pobreží, začali na chladenie používať morskú vodu, ktorú k reaktorom vstrekovali pomocou požiarnych cisterien. Akonáhle to bolo možné, nahradila sa táto voda sladkou. Aby bolo možné chladiť reaktory, bolo ich ale treba najprv odtlakovať. Tým sa opäť uvoľnili do okolia rádioaktívne častice. Tento proces sa používal až do 22. marca, kým sa nepodarilo získať elektrické napájanie.
Dva dni po začatí tragédie však chladenie reaktora č. 3 bolo neúčinné a aj tu museli vypustiť rádioaktívnu paru a opätovne nastal výbuch vodíka, ktorý však nespôsobil poškodenie reaktora. O dva dni neskôr sa situácia ešte viac vyhrotila, tentoraz na reaktore č. 2. Nastal opäť výbuch a ten poškodil aj nádobu reaktora a objavila sa na ňom trhlina. Tú sa najprv pokúsili utesniť špeciálnym betónom s polymérmi, avšak neúspešne. Utesnenie sa nakoniec podarilo až tekutým sklom. Týmto procesom sa podarilo zastaviť únik vysoko rádioaktívnej vody do Tichého oceánu.
Približne v tej dobe bolo do oceánu vypustených 11 500 ton mierne rádioaktívnej vody, aby sa uvoľnili priestory pre skladovanie vysoko rádioaktívnej vody unikajúcej z reaktorov v dôsledku chladenia. Problém nastal aj na reaktore č. 4, ktorý síce nebol v prevádzke, no vznietila sa tam nádrž s vyhoreným palivom, ktorá obsahovala aj plutónium.
Jeden mŕtvy
V decembri 2011 napokon došlo pri všetkých reaktoroch ku stavu, kedy teplota klesla pod 100 stupňov Celzia a únik štiepnych produktov do atmosféry bol tak už iba minimálny. Haváriou teda došlo k značnému úniku rádioaktívnych produktov. Aj preto bola ešte v deň havárie nariadená evakuácia v okruhu troch kilometrov. Okruh sa ale následne navyšoval. V konečnom dôsledku bolo evakuovaných až 150-tisíc ľudí. Na priame ožiarenie nezomrel nikto, no v roku 2018 zomrel jeden zo štyroch pracovníkov elektrárne vystavených radiácii na rakovinu pľúc.
Fukušima je súčasne s Černobyľskou haváriou ohodnotená na medzinárodnej stupnici jadrových udalostí INES najvyšším stupňom vážnosti – sedem, teda veľmi vážna havária. Ak by sme porovnávali tragédiu s Černobyľom, tak únik bol vo Fukušime približne štvrtinový. Dopad na ľudí bol ale našťastie oveľa miernejší. Súviselo to najmä s veľkou mierou kontroly pri vypúšťaní rádioaktívnych častíc a tiež to, že veľké množstvo rádioaktívnej vody bolo vypusteného do Tichého oceánu.
Okolie Fukušimy sa aj dnes dekontaminuje. Asi 70-tisíc robotníkov odstránilo vrchnú časť pôdy, ale aj stromy, konáre či trávu. Tento kontaminovaný odpad sa má uložiť do dočasného úložiska a neskôr na trvalé miesto. Akcia odstraňovania ale stále pokračuje. Rovnako pokračujú aj práce priamo v elektrárni, kde pred dvomi mesiacmi začali s odstraňovať palivo z tretieho reaktora. To by malo trvať približne dva roky. Takisto sa vo vnútri elektrárne snažia zabrániť úniku jedného milióna ton rádioaktívnej vody, ktorá je tam umiestnená v dôsledku chladenia reaktora.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku