Množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré vyprodukoval Pentagon, bolo len nedávno odhalené a mnohých ľudí poriadne šokovalo. Americké ministerstvo obrany má podľa unilad.co.uk na konte viac emisií ako Švédsko či Portugalsko. 

Každá krajina ročne vyprodukuje určité množstvo skleníkových plynov. Podľa najnovšieho výskumu Costs of War Project, ktorý zostavil rebríček krajín podľa množstva emisií, môže vidieť každá krajina to, ako „prispieva“ k ekologickým problémom našej spoločnosti. Aj napriek tomu, že Pentagon, sídlo Ministerstva obrany Spojených štátov amerických, nie je krajinou, do tohto rebríčka sa dostal.

Pentagon svojím umiestnením na 55. mieste predbehol dokonca aj krajiny ako Portugalsko a Švédsko, ktoré získali 57. a 65. miesto. Aj napriek tomu, že Pentagon od roku 2009 výrazne znížil spotrebu paliva, zlepšil účinnosť vozidiel a v priebehu rokov 2011 až 2015 zdvojnásobil výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, zdá sa, že to stále nie je dosť.

Pentagon je v dnešnej dobe zodpovedný za približne 80% celkovej spotreby energie americkej vlády. Využívanie všetkých technických prostriedkov a zbraní, si totižto vyžaduje obrovské množstvo energie. Približne 70% z celkovej energie Pentagonu ide práve do tohto sektora.

Ako uvádza štúdia s názvom Pentagon Fuel Use, Climate Change, and the Costs of War, USA míňa omnoho viac na vojenské sily ako ktorýkoľvek iný národ na planéte. Na rok 2019 bola vojenským silám schválená suma neuveriteľných 700 miliárd dolárov, pričom na rok 2020 sa požaduje rovnaká suma.

Pre porovnanie, zatiaľ čo Pentagon v roku 2017 vyprodukoval približne 59 miliónov metrických ton skleníkových plynov, britské ministerstvo obrany vyprodukovalo v tomto istom období len jeden milión metrických ton skleníkových plynov.

Ako uvádza portál Unilad.co.uk, autorka štúdie, Neta Crawford, ktorá je takisto aj profesorkou na Bostonskej univerzite, sa vyjadrila: „Amerika má pred sebou veľmi dôležité politické rozhodnutia. Môžu sa rozhodnúť, či budú svoju zahraničnú politiku a vojenskú silu smerovať k zabezpečeniu prístupu k fosílnym palivám alebo či dramaticky znížia využívanie fosílnych palív, a tým znížia aj samotné emisie.“ 

V januári tohto roku Pentagon v rámci správy pre kongres opísal klimatické zmeny ako „otázku národnej bezpečnosti“. Takisto vláde poskytol aj rôzne odporúčania.

Zníženie emisií oxidu uhličitého v Pentagone a celkovo aj v USA, by nepochybne pomohlo k dlhodobému zlepšeniu globálnej bezpečnosti a stability.

Spojené štáty americké sú tak teraz zodpovedné za rozhodnutie, aké zmeny môžu urobiť a to v čo najkratšom čase.

Pozri aj:

Globálne otepľovanie je aj vážny ekonomický problém. Roztopenie Arktídy nás všetkých vyjde poriadne draho

unilad.co.uk