Keď v roku 1947 kráčala na šibenicu mala len 27 rokov. Za sebou však už neúspešnú kariéru „Oberaufseherin“ a na svedomí množstvo nevinných ľudských životov. Tisícročná Tretia ríša nakoniec trvala len 12 rokov a za skazu, ktorú Európe priniesla, museli jej prisluhovači prijať kolektívnu zodpovednosť. Jednou z nich bola aj Dorothea Binzová, dozorkyňa v ženskom koncentračnom tábore Ravensbrück.
Nacistická ideológia pobláznila v 30. rokoch 20. storočia celé Nemecko. Kult vodcu spolu s ideologickým presvedčením o tisícročnej Tretej ríši napísal tie najhroznejšie kapitoly európskych dejín. Svoje stránky v nich má aj Dorothea Binzová, mimoriadne krutá dozorkyňa zo ženského koncentračného tábora Ravensbrück, kde z 130-tisíc väzenkýň prežila len tretina. Binzová sa učila od najlepších. Napríklad od neslávne slávnej Marii Mandlovej a sama vyškolila ďalšiu „nacistickú beštiu“, ako kruté dozorkyne často nazývajú, menom Ruth Neudecková.
Dorothea Binzová sa narodila v roku 1920 v Brandenburskom meste Templin do klasickej strednotriednej rodiny. V povojnovom Nemecku žila typickým meštianskym životom. Binzová mala ako 15-ročná ochorieť na tuberkulózu, kvôli ktorej musela prerušiť štúdium. Neskôr mala pre túto chorobu problém s hľadaním zamestnania. V auguste 1939 sa preto ako dobrovoľníčka prihlásila ako pomocná sila do ženského koncentračného tábora Ravensbrück.
Binzová si v Ravensbrücku urobila pomerne úspešnú kariéru. Už v septembri 1940 bola zástupcom veliteľa trestného bloku, v roku 1942 už bola riaditeľkou väzenského bloku. V roku 1943 bola neoficiálne povýšená na Stellvertretende Oberaufseherin (zástupca generálneho tajomníka). Pod jej kontrolou tak bolo viac ako 100 dozorkýň tábora. Ku kariérnemu rastu jej mohol pomôcť aj románik s dôstojníkom SS Edmund Bräuning, ktorý v tábore pracoval. Oveľa pravdepodobnejší dôvod je ale jej zanietenie pre prácu v koncentračnom tábore, ktorú sprevádzala krutosť k nevinným väzenkyniam.
Binzová bola počas celého fungovania tábora považovaná za najkrutejšiu z miestnych dozorkýň. Na začiatku za to zrejme mohla vďačiť tomu, že bola hlavnou dozorkyňou v bunkri, ktorý táboru slúžil na mučenie a zabíjanie väzenkýň. Známa bola najmä tým, že zrejme len pre zábavu bila ženy počas sprchovania. Neskôr, keď už pracovala na vyšších pozíciách sa po tábore prechádzala s bičom v jednej ruke a s vôdzkou s nemeckým ovčiakom v tej druhej. O Binzovej sa hovorí, že keď sa objavila na placi, rozhostilo sa všade navôkol absolútne ticho.
Binzová mala byť údajne mimoriadne krutá dozorkyňa. Neváhala uväznené ženy bezdôvodne biť holými rukami, šľahať bičom alebo kopať tvrdou vojenskou obuvou. Pri týchto udalostiach bolo bežné, že väznňkyne dobila celkom sama až na smrť. Ako nadriadená vychovala v Ravensbrücku napríklad Ruth Neudeckovú, ktorá taktiež patrí medzi najznámejšie a najkrutejšie dozorkyne nacistických koncentračných táborov. Práve o Ravensbrücku sa často hovorí ako o akomsi cvičisku ženských dozorkýň.
Binzová si však svojich činov bola veľmi dobre vedomá. Počas pochodu smrti z Ravensbrücku smerom do vnútrozemia preto v závere vojny utiekla. V máji 1945 ju však v Hamburgu zajali britské jednotky a Binzová ostala uväznená v tábore Buchenwald, kde si počkala na svoj súdny proces. V máji 1947 ju za vojnové zločiny obesili vo veku 27 rokov.
britishguardian.blogspot.com, marthahallkelly.com, ahrp.org, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku